Belchite (viejo) je španielska dedina v Aragónsku, ktorej ruiny pripomínajú miesto duchov. Dedinu zničenú Španielskou občianskou vojnou v rokoch 1936 až 1939 nebolo možné prinavrátiť do pôvodného stavu a tak sa jej obyvatelia museli postupne vysťahovať do vedľajšej novovybudovanej dediny Belchite. Tí, čo neodišli dobrovoľne, násilím odvliekli.
Španielska občianska vojna bola vojna nielen medzi republikánmi a nacionalistami, ale aj medzi obyvateľmi, ktorí sa pridávali na jednu alebo druhú stranu. Hneď po 40 dňoch trvania vojny padlo Belchite do rúk nacionalistov, neskôr republikánov a do tretice zvíťazili po druhýkrát nacionalisti na čele s Francom. Obyvatelia Belchite si bránili svoje územie vlastným telom, preto sa hovorí, že ho dobíjali meter po metri, deň po dni. Ku koncu vojny, kedy ľuďom v zničenej dedine neprichádzali na pomoc zo Zaragozy, dali sa na útek.
Staré Belchite
Ľudia v dedine boli poväčšine statkári, venovali sa poľnohospodárstvu a výrobe olivového oleja. Kedysi sa tu nachádzalo šesť fabrík na jeho výrobu, avšak do dnešnej doby sa zachovali iba tri. Jedna z nich „Aceites Alfonso Muniesa“ dokonca stojí hneď pred vstupom do dediny Belchite (viejo), odkiaľ na pár krokov začína komentovaná prehliadka zničenej dediny. Ak by bola ich predajňa zatvorená, extra panenský olivový olej „aceite de oliva virgen extra“ je možné zakúpiť v obchodíku na námestí Plaza Goya po skončení prehliadky.
Pred Španielskou občianskou vojnou žilo v starom Belchite 3800 obyvateľov. Vojna si však vyžiadala obete na ľudských životoch nielen na strane domácich, ale aj nasadených vojakov. V Belchite zahynulo až 5000 ľudí a dodnes sa pôvodný stav jej obyvateľov nenavrátil do čias spred vojny. Podľa posledného sčítania obyvateľov je ich okolo 1800. Mladí ľudia nemajú veľa príležitosti na prácu a tak (nielen) z Belchite „utekajú“ do veľkomiest za prácou.
Nové Belchite
Po občianskej vojne bolo potrebné prinavrátiť stav dediny do pôvodného stavu. Preto v roku 1940 Franco nariadil výstavbu novej dediny, ktorá sa však stavala niekoľko rokov. Ľudia sa do nej presúvali postupne. Tí, ktorí vojnu prežili, sa veru nechcelo odísť zo svojich príbytkov. Vysťahovať sa však museli, dokonca aj násilím. Posledných obyvateľov Belchite (viejo) odvliekli proti ich vôli v roku 1964.
Dnes sú brány Belchite (viejo) otvorené iba návštevníkom, ktorí sem prichádzajú na prehliadku, aby si pripomenuli históriu. Ešte pred pár rokmi mohol ktokoľvek vstúpiť do ruín mesta, avšak poniektorí si z miesta duchov spravili holubník. Ľudia začali zo starých domov odnášať nábytok a znevážili si miesto konaním rôznych osláv.
Dve žijúce dámy z Belchite (viejo)
Do dnešného dňa žijú v novovybudovanej dedine Belchite dve staručké dámy – Josefina a Feliz. Jozefína (po slovensky) má dnes 94 rokov a na to malé dievčatko, ktoré počas španielskej občianskej vojny utekalo s rodičmi pred nacionalistami si dnes dobre pamätá. Bola jediná z rodiny, ktorá sa na úteku zranila a ďalej nemohla pokračovať v ceste. Vojaci nakoniec zobrali malé dievčatko do nemocnice, kde ho ošetrili. V čase, kedy neexistovali žiadne sociálne siete a rádio fungovalo v obmedzenej prevádzke sa jej mame doniesla správa od ľudí, že jej dcéra žije. A tak si ju jej mamička po skončení vojny vyzdvihla v nemocnici.
Vďačná za slobodu
Dedina Belchite (viejo) je živým svedectvom o vojne, možno i výstrahou pre všetky žijúce generácie, aby sa podobná situácia už nezopakovala. Preto sa teším z toho, že môžem žiť slobodne a nemusím utekať zo svojho domova kvôli vojne. História na týchto fotografiách však spísala iné dejiny. Buďme preto vďační za svoju slobodu.
Kedy prísť do Belchite na komentovanú prehliadku
Do Belchite (viejo) môžete prísť na komentovanú prehliadku počas dňa alebo v noci. Lístky je vhodné zakúpiť si dopredu cez stránku Belchite.es alebo v turistickej kancelárii „oficina de turismo“ v Belchite. Počas nočnej prehliadky sa údajne stará dedina Belchite premieňa na miesto duchov, v ktorom straší. Prehliadka trvá hodinu a pol, a je okorenená rôznymi legendami a strašidelnými príbehmi. Tak, na ktorú sa vyberiete?
Denná prehliadka Belchite (viejo)
Od septembra do marca: od pondelka do nedele (o 12:00, 16:00 hod.)
Od apríla do júna: od pondelka do štvrtka (o 12:00, 16:00 hod.), od piatka do nedele a počas sviatkov (o 12:00, 16:00, 18:00 hod.)
Od júla do augusta: každý deň (o 12:00, 17:00, 19:00 hod.)
Nočná prehliadka Belchite (viejo)
Od októbra do marca: piatky a soboty (o 20:00 hod.)
Apríl, máj, jún, september: piatky a soboty (o 22:00 hod.)
Od júla do augusta: každý deň (o 22:00 hod.)
Kde leží dedinka Belchite
50 km od mesta Zaragoza
135 km od mesta Teruel
305 km od mesta Valencia
321 km od mesta Barcelona
328 km od mesta Madrid
Čo navštíviť v okolí Belchite
Od Belchite 10,2 km (autom 12 min.) leží dedinka Almonacid de la Cuba s unikátnou rímskou priehradou „presa romana“. Zájsť k nej môžete aj pešo po označenom turistickom chodníku PR-Z 80. Je to krátka túra s dĺžkou 6,4 km, ktorú by ste mali zvládnuť za 1 hod. 45 minút. Ďalšou možnosťou kam vyraziť z Belchite je dedinka Fuendetodos, v ktorej sa narodil slávny španielsky maliar a grafik Francisco Goya.
Almonacid de la Cuba
V španielskej dedinke Almonacid de la Cuba sa nachádza rímska priehrada, ktorá bola postavená v 1. storočí za čias vlády Cézara Augusta (ktorý mimochodom založil mesto Zaragoza). So svojou výškou 34 metrov sa radí medzi najvyššiu rímsku priehradu na svete. Okolo nej je možné podniknúť krátku prechádzku po drevených lávkach a mostíku. My sme absolvovali iba časť trasy, pretože kvôli zatvorenému mostu sme sa už ďalej nedostali. Ako som sa však neskôr dočítala, obec organizuje komentované prehliadky okolo priehrady, vodného mlyna z 15. storočia a taktiež prechádzku po uličkách farebnej dediny s maľbami na stenách – Almonacid de la Cuba.
Fuendetodos
Španielsky maliar a grafik Francisco Goya sa narodil v dedinke svojej mamy Fuendetodos, iba 19 kilometrov (16 minút) od obce Belchite viejo. Pôsobil na kráľovskom dvore v Madride a okrem portrétov sú známe aj jeho fresky v Bazilike El Pilar v Zaragoze, ako aj rytiny zachytávajúce hrôzny vojny „Desastres de la guerra“ medzi Francúzmi a Španielmi počas španielskej vojny za nezávislosť. Ak ho túžite viac spoznať, vydajte sa so mnou po stopách slávneho španielskeho maliara Francisca Goyu.
V dedinke Fuendetodos neďaleko Zaragozy môžete navštíviť jeho rodný dom „La casa natal de Goya“, v ktorom sa v roku 1746 narodil, ako aj múzeum rytin „Museo del Grabado“ a ruiny starého hradu „Antiguo Castillo“. Ako prvé vám odporúčam navštíviť múzeum, kde si zakúpite lístok za 3 eurá a neskôr prejdete do jeho rodného domu. Ak by ste ešte radi pochodili okolie, vydajte sa pešo po 3-kilometrovom edukačnom chodníku (smer vínna oblasť Cariñena), ktorý vedie k „prírodným“ chladničkám z 18. storočia.
