Nikdy v živote som nebola tak blízko španielskemu maliarovi, ako počas môjho života v Zaragoze. Začala som ho stretávať nenápadne od prvého momentu života v Španielsku. Pripomínal sa mi na viacerých miestach a ja som si postupne začala uvedomovať jeho slávnu minulosť. Reč je o španielskom maliarovi a grafikovi Franciscovi Goyovi. Aj keď tento kráľovský maliar žil v 18. a 19. storočí, dodnes zanechal stopy na každom rohu v meste, ale aj mimo neho.
Moje začiatky v Zaragoze boli rozpačité. Ako sa hovorí dôveruj, ale preveruj, tak som sa aj ja začala postupne púšťať do skúmania svojho okolia. Neverila som tomu, že mesto založil rímsky vládca Cézar Augustus a preto som sa vydala po stopách Rimanov. Podobne to bolo aj s Goyom. Pýtala som sa sama seba, prečo mesto so slávnou históriou a osobnosťami je tak málo známe na Slovensku a vo svete (hádam sa to už zmení, keďže Ryanair začne lietať z Viedne do Zaragozy). Priznám sa, že Zaragoza bola neznámym mestom aj pre mňa, až pokiaľ som sa sem nepresťahovala. Vydajte sa spolu so mnou po stopách španielskeho kráľovského maliara a istým spôsobom aj revolucionára tej doby, Francisca Goyu.
1. stopa: Námestie Plaza del Pilar
Prvé kroky v Zaragoze ma priviedli na 2. najväčšie pešie námestie v Európe Plaza del Pilar, na ktorom sa oproti expozičnému domu La Lonja nachádza pamätná socha umelca Francisca Goyu. Nie je tu sám. Obklopujú ho sochy dvoch žien „majas“ a dvoch mužov „majos“, z ktorých sála uvoľnená atmosféra. Možno ste už o tomto oslovení počuli a keď nie, tak vám v skratke vysvetlím. Ak je žena veľmi sympatická, vtipná, krásna, tak je možné jej dať v Španielsku prívlastok „maja“ alebo ju opísať celou vetou „Es muy maja“ alebo „Que maja es“. To isté je možné povedať o mužovi, iba sa zmení koncovka „a“ na „o“ – majo“.
Majas a Majos
Slová maja a majo (čítaj macha a macho) má svoj pôvod v histórii. V dobe, kedy žil Francisco Goya, boli týmto pomenovaním označovaní Madridčania žijúci v štvrti Lavapiés, Maravillas a Rastro. Ženy so svojim jemne provokačným oblečením udávali nový trend v obliekaní a na znak vzdoru popierali francúzsku módu. Majas nosili sieťky na vlasoch, hlboký výstrih na šatách a jemne odhaľujúce členky vďaka kratšej dĺžke šiat. O majas sa hovorilo aj o dámach z buržoáznej spoločnosti 18. storočia, ktoré si vyšli do divadla alebo na býčie zápasy v sprievode iných mužov (nie manželov). Túto sociálnu vrstvu Goya často zachytával vo svojich obrazoch.
Goyova socha
Jeden z Goyových citátov som objavila aj pri štúdiu histórie z knihy o Zaragoze a zapísala si ho do svojho poznámkového zošita. Oslovil ma svojou myšlienkou a až neskôr som zistila, že rovnaké motto sa nachádza aj na podstavci jeho sochy na Námestí El Pilar v Zaragoze. V slovenčine znie: „Fantázia opustená rozumom tvorí príšery, ale ak sa s ním spojí je matkou všetkých umení“. Uvádzam aj originálne motto v španielčine: „La fantasía abandonada de la razón produce monstruos, pero unida a el es la madre de las artes.“
Goyov náhrobok
Na námestí Plaza del Pilar v Zarargoze ešte chvíľu zostanem. Keďže v Španielsku existujú veľmi pekné poštové schránky na zasielanie listov, z nevedomosti som si myslela, že takáto jedna schránka sa nachádza aj pri sochách „majas“ a „majos“. Až štúdium ma vyviedlo z omylu. So zahanbením môžem vyhlásiť, že ide o Goyov náhrobok s epitafom „Senotafio de Goy“, ktorý pri príležitosti stého výročia jeho smrti, premiestnili v roku 1928 z cintorína z francúzskeho Bordeaux (tu Goya zomrel) do Zaragozy.
2. stopa: Bazilika El Pilar
Pomaličky sa dostávame do Bazilika El Pilar, ktorá je symbolom mesta. Mňa jej krása doslova zaskočila prvý deň v Zaragoze, keď som k nej kráčala z obchodnej ulice „Calle Alfonso I.“ a po kúskoch sa mi už z diaľky odhaľovala. Avšak v celej svojej kráse sa mi ukázala až po príchode na námestie Plaza del Pilar. Aj moje komentované prehliadky Zaragozy končia práve na tomto mieste, aby si tento nádherný obraz uchovali všetci návštevníci vo svojej pamäti.
Vnútri Baziliky El Pilar sa nachádzajú dve Goyove fresky s názvom „La Gloria o La adoración del nombre de dios“ (Nanepovzdatie Panny Márie) a „Regina Martirum“ (Panna Mária ako ochrankyňa mučeníkov). Obidve Goyove fresky na kupolách baziliky sa predstavenému zdali údajne nedokončené. Goya mal úžasnú techniku maľby, ktorú odpozoroval od Talianov. Je pravda, že jeho fresky pôsobia zblízka rozmazane, avšak z diaľky (v tomto prípade pri pohľade zospodu) sú dokonalé. Nie je tu vidieť ani náznak nedokončeného alebo rozmazaného obrazu. Preto niektoré kupoly v Bazilike El Pilar môžete vidieť prázdne. Jednoducho, ďalšie mu ich už nedovolili maľovať. Goya však získal ďalšiu zákazku na maľbu 11 fresiek v kláštore Cartuja de Aula Dei, ktorí spomínam nižiše (stopa č. 4).
V blízkosti vstupu do Baziliky El Pilar moju pozornosť upútala „zaplátaná“ diera v pravej dolnej časti fresky „La Gloria“. Je to otvor, cez ktorý počas Španielskej občianskej vojny v roku 1936 preletela jedna z bômb a zázrakom nevybuchla. Existuje viacero teórií. Jedna z nich hovorí, že Zaragoza ochraňovala a dodnes ochraňuje patrónka mesta Panna Mária a druhú teóriu si môžete prečítať v článku 5 dôvodov prečo navštíviť Zaragozu.
3. stopa: Goyove múzeum
Goyu som stretla aj na mieste, ktoré je na skok od Baziliky El Pilar. Cestu k nemu indikujú aj veľké pútače na stĺpoch umiestnené na námestí. Toto miesto by sa pokojne mohlo volať Goyov chrám. Vybrala som sa doň po práci pred siedmou hodinou večer. Ešte šťastie, že v Zaragoze a predpokladám, že aj v ostatných veľkých mestách Španielska, sú múzeá a galérie otvorené až do ôsmej hodiny večer. Viac času na stretnutie s Goyom by nezaškodilo, pol hodina navyše a spoznala by som ho dokonale. Zaujal ma tu jeho autoportrét (mal tu 29 rokov) a séria grafík.
Z ďalších diel môžem spomenúť napríklad obraz, ktorý zachytáva Augustinu Aragónsku „Augustina de Aragón“ pri hrdinskom čine. Táto mladá žena neváhala nabiť kanón a vypáliť na Francúzov počas Španielskej vojny za nezávislosť „Guerra de la Independencia“, prezývaná aj „Los Sitios“. Jej počin a hrôzy vojny zdokumentoval Francisco Goya na žiadosť generála Palafoxa (dnes je po ňom pomenované kino v Zaragoze), čím vytvoril sériu 82 rytín s názvom „Los desastres de la guerra“. Aby hrôzy vojny pôsobili naozaj hrôzostrašne, na poschodí s týmito dielami je vypnuté svetlo a osvetlené sú iba grafiky. Ďalej sa tu nachádza aj séria 80 rytín s názvom „Los Caprichos“ a teda rozmary vtedajšej sociálnej triedy, ktorým sa Goya vysmieval. Napríklad aj tak, že šľachticov zobrazoval ako oslov.
4. stopa: Zmiznuté fresky v kláštore Cartuja de Aula Dei
Kartuziánsky kláštor Cartuja de Aula Dei sa nachádza okolo 15 km od Zaragozy. V jeden deň som sa vybrala cez polia a lúky na bicykli, aby som si ho zblízka pozrela. Dopočula som sa, že sa tu majú nachádzať ďalšie Goyove fresky. Nuž, chýbalo mi málo, aby som k nim došla. Ku koncu môjho cieľa poľnú cestu vystriedala cesta 2. triedy pre autá, na ktorú som sa neodvážila ísť, keďže v Španielsku je povinnosťou mať na hlave prilbu pri bicyklovaní a po zastavení políciou by som musela zaplatiť pokutu. V ten deň som to otočila späť do Zaragozy, ale druhýkrát sme sa tam vybrali aj s Victorom. Tentokrát už pripravení so zakúpenými lístkami na komentovanú prehliadku kláštora.
Srdce kláštora Cartuja de Aula Dei tvorí kostol, v ktorom sa z 11 fresiek od Francisca Goyu zachovalo iba sedem. V 19. storočí žili v kláštore francúzski mnísi, ktorí tu vyrábali víno. Počas vojny za nezávislosť boli nútení odísť a Cartuja de Aula Dei sa stala útočiskom napoleonovej armády. Keď Kartuziánsky kláštor padol začiatkom 20. storočia do rúk osobných vlastníkov, premenil sa na fabriku hodvábu. Teplom z neďalekej práčovne sa tak zničili štyri Goyove fresky, v ktorých zachytával život Panny Márie.
5. stopa: Rodná (skoro opustená) dedina Fuendetodos
Za Goyom bolo potrebné odskočiť si aj o niečo ďalej. Za horami a dolami za Zaragozou (44 km), za malými dedinkami, úrodnom pôdou a kopcami pripomínajúce vyprahnutú púšť, stojí Goyova rodná dedinka Fuendetodos. V roku 1746 sa tu narodil zlatníkovi a šľachtičnej z Aragónska a do dnešnej doby sa tu zachoval dom jeho rodičov „Casa Natal de Goya“. Na prízemí domu sa nachádzala malá maštal a kuchyňa, na prvom poschodí obývačka a spálne a na povale sa uchovávali seno pre zvieratá. Aby sme sa do jeho rodného domu dostali, najprv bolo potrebné vstúpiť do neďalekého múzea rytín „Museo del Grabado“ a zaplatiť vstupné. Po prehliadke múzea sme mali oficiálne povolenie na vstup do Goyovho rodného domu.
Menej slávne múzeum Museo del Grabado
Technika, ktorou Francisco Goya zhotovoval rytiny je zdokumentovaná aj vo filme Miloša Formana Goyove prízraky „Los fantasmas de Goya“ z roku 2006. Goya na danú dobu použil prevratnú grafickú techniku, tzv. tlač do hĺbky. Základným materiálom je kovová doska, na ktorú umelec kreslil alebo skôr vyškrabával grafickou ihlou. Chráneným miestom bola zadná strana dosky a okraje. Tie sa pokryli lakom. Po dokončení grafiky sa medená alebo zinková doska ponorila do roztoku kyseliny, ktorá odhalený kov rozleptala. Kryt sa neskôr odstránil a doštička sa pokryla tlačiarenskou farbou. Na tlač grafiky sa použil navlhčený papier, ktorý sa spolu s doštičkou vložil do tlačiarenského lisu. Takýmto spôsobom vznikla grafika.
Grafickú techniku „tlač do hĺbky“ je možné vyskúšať si na vlastnej koži a vyrobiť si tak vlastnú rytinu priamo v dedine Fuendetodos. Krátke workshopy sa organizujú cez víkendy a dopredu je potrebné prihlásiť sa na stránke Fundación Fuendetodos Goya alebo je možné zavolať na obecný úrad. Telefónne číslo je uvedené na spodnej časti stránky.
Maja v Museo del Prado v Madride
Vďaka tomu, že Francisco Goya pôsobil ako dvorný kráľovský maliar v Madride, veľa ľudí sa domnieva, že pochádza práve odtiaľto. Goya sa však presťahoval zo Zaragozy do Madridu vo veku 28 rokov, kedy získal zákazku od Kráľovskej gobelínovej manufaktúry sv. Barbory, aby namaľoval predlohu k tapisériám. Neskôr bol vymenovaný za kráľovského maliara „Pintor del Rey a v roku 1789 sa stal dvorným maliarom „Pintor de Cámara“. Maľoval tu portréty kráľovskej rodiny, aristokracie a inkvizítorov.
Do múzea „Museo del Prado“ v Madride sa v blízkej budúcnosti iba chystám, preto túto stopu ani neuvádzam ďalšou číslicou. Teším sa na viaceré Goyove diela, medzi ktoré nepochybne patrí Vyzlečená maja „Maja desnuda“ a Oblečená maja „Maja vestida“. Sú to obrazy, ktoré si objednal najmocnejší muž Španielska Manuel de Godoy do svojho domu a ktoré bolo možné pomocou kladkového mechanizmu meniť podľa potreby a návštev. Godoy dobre vedel, komu môže ukázať oblečenú a komu vyzlečenú španielsku slečnu. Ak ste už boli v tomto múzeu, budem rada, ak mi pošlete fotografiu múzea.
