Rómeo a Júlia v Španielsku: Príbeh lásky v dvoch mestách

Vedeli ste o tom, že milostné príbehy môžete objaviť aj na potulkách po Španielsku? V porovnaní s historickými udalosťami sa o nich píše omnoho menej, ale ja som sa rozhodla vypátrať aspoň niekoľko v mojom okolí. V Aragónskom kráľovstve, v meste Teruel sa nachádza mauzóleum milencov a necelých 40 km od neho, v malej obci Albarracín leží jeden jediný dom namaľovaný s láskou na modrú farbu.

Možno sa na Sviatok zaľúbených nachádzate v Španielsku a možno nie. Je to vlastne jedno, pretože Valentína môžete oslavovať ktorýkoľvek iný deň v roku. Som zástancom toho, že možnosť na oslavu lásky sa nájde každý deň. U nás v rodine sme každý rok oslavovali Valentína, ale to z úplne iného dôvodu. Môj ocino sa narodil na Sviatok zaľúbených a neskôr naši pomenovali prvé auto Valentín (pretože zavítalo do rodiny presne v tento deň) a druhé auto taktiež Valentín junior, aby sa zachovala tradícia. Nechcem však odbočovať od témy hľadania lásky v Španielsku, preto sa do rozprávania pustím hneď teraz.

Isabel a Diego z Teruelu

Aj Španielsko má svojho Rómea a Júliu. Milostný príbeh sa odohráva v malebnom meste Teruel, kde dcéra boháča Isabel de Sugara čakala na svojho chudobného milého Diega dlhých päť rokov. Keď neprichádzal vydala sa za boháča, ktorého jej vybral otec. Juan Diego de Marcilla, ako sa nazýval celým menom, však prišiel v deň svadby. Presne 5 rokov po dohode s Isabeliným otcom, kedy jeho majetok nadobudol cenu hodnú nevesty. To už však bolo neskoro. Isabel sa práve v tento deň vydala za vznešeného ženícha Pedra de Azagra.

Legenda hovorí o tom, že zmorený Diego vošiel v osudný deň do spálne novomanželov. Zobudil Isabel a hovorí jej: „Pobozkaj ma, pobozkaj ma, lebo zomriem.“ Isabel mu hovorí: „Nemôžem ťa pobozkať.“ Po týchto slovách si zmorený Diego siaha na svoj život. V deň jeho pohrebu ho priamo pri hrobe údajne pobozkala jedna žena. Bola zahalená, že jej nikto nevidel na tvár. Údajne jej srdce búšilo tak silno, že ho počuli biť po celom kostole San Pedro. Zrazu nastalo hrobové ticho a táto žena zrazu odpadla do Diegovho náručia. Hovorí sa, že to bola práve Isabel.

Obidvaja milenci boli nakoniec pochovaní spolu. Ich náhrobný kameň môžete nájsť v kostole San Pedro v meste Teruel.

Slávnosť Las Bodas de Isabel

Príbeh lásky medzi Isabel a Diegom si každý rok pripomínajú v uliciach Teruelu počas slávnosti „Las Bodas de Isabel de Segura“. Ak by ste chceli zapadnúť do davu, mali by ste sa v období od 20. do 23. februára 2020 obliecť do dobového kostýmu. V období Valentína mesto dýcha históriou z 13. storočia a na každom rohu je možné stretnúť šermiarov, mníchov i obchodníkov s dobrým jedlom a zaujímavými suvenírmi. Mesto žije na ulici, kde sa konajú predstavenia pre deti a dospelých, naháňačky býka na námestí „Plaza de torico“ alebo sobotné večerné predstavenie odohrávajúce sa na ulici, kedy do mesta podľa legendy vstupuje Diego a prichádza za Isabel, ktorá je už vydatá.

Príbeh lásky dvoch mladých ľudí v podobe legendy sa uchováva už niekoľko storočí a ich odkaz zostáva živý dodnes: Vždy, keď bozkávaš z lásky, vždy keď skutočne miluješ, v tomto magickom okamihu ožíva Isabel a Diego.

Ak sa nezučastníte slávností „Las Bodas de Isabel de Segura“ v meste Teruel, príbeh lásky si môžete pripomenúť aj návštevou mauzólea „Mausoleo de los amantes“, pred ktorým sa nachádza socha milencov. Neprehliadnite ani dve identické veže (Torre de San Martín a Torre de San Salvador). Príbeh dvoch rovnakých veží je už však na ďalší romantický príbeh, ktorý siaha hlboko do histórie, kedy medzi sebou o lásku jednej ženy menom Zoraida súťažili Omar a Abdalá. Ten, kto rýchlejšie postavil vežu, získal jej ruku.

Carolina a Pedro z Albarracínu

Albarracín je malá obec v blízkosti Teruelu, ktorá získala titul Najkrajšie dediny Španielska „Los pueblos más bonitos de España“. Leží v údolí pohoria Sierra de Albarracín, ktorého z jednej strany lemuje rieka Guadalaviar a z druhej strany mohutné kamenné hradby hradu „Castillo de Albarracín„. V jeho úzkych uličkách sa vynímajú nízke domy okrových farieb, okrem jedného jediného. Neprehliadnuteľný modrý dom láka pozornosť svojou odlišnosťou.

V 18. storočí žila v Albarracíne zámožná rodina Navarro de Arzuriaga. Počas sťahovania dobytka na letné pastviská, odišiel jeden z členov rodiny Pedro Navarro do Andalúzie, kde sa zamiloval do vznešenej dámy menom Carolina de Jaen. Zobral si ju za ženu a priviezol do svojej rodnej obce.

Typická architektúra v Albarracíne: kamenné domy lemujú drevené balkóny

Legenda hovorí o tom, že Pedro by svojej žene zniesol aj modré z neba. Keďže Caroline veľmi chýbala domovina, rozhodol sa, že jej upraví dom v andalúzskom štýle. Vymaľoval ho modrou farbou, na strechu nadstavil vežičku, zamrežoval okná a verandu vyzdobil muškátmi. Vďaka týmto úpravám zostala dáma z Andalúzie žiť v obci Albaracín a ako každá rozprávka, tak aj táto legenda končí vetou: Všetci žili šťastne, až kým nepomreli. Nuž, v španielčine boli všetci šťastní a zjedli jarabice – „Fueron felices y comieron perdices“.

Ubytovanie v modrom dome

V prípade, že by ste sa na potulkách po Španielsku radi ubytovali v modrom dome „Casa Azul“, je k dispozícii pre všetkých turistov. Vidiecky dom „Casa rural“  je zrekonštruovaný a jeho interiér je zariadený v nádhernom rustikálnom štýle. Nájdete ho v centre Albarracínu podľa názvu Casa Jarreta Azagra.

Jánošíkove diery v Španielsku

Za Albarracínom iba necelých 18 km sa nachádza malá obec Calomarde, odkiaľ vedie turistický chodník pripomínajúci slovenské Jánošíkove diery. Je to nenáročná 5 hodinová túra (tam aj späť), ktorej začiatok trasy „Barranco de la Hoz“ vedie cez lávky, rebríky a skalnaté útvary a končí v dedinke Friás de Albarracín. Po ceste späť sa môžete vydať po tej istej trase, ale zvolíte zmenu a vyberiete sa po chodníku „Ruta de las Banderas“.