Niekedy stačí zahodiť predsudky a vrhnúť sa do nového dobrodružstva. Aj o tom bol výlet v Pyrenejach. Napriek úmorným výstupom, všetky tie výhľady a prírodou prevoňaný vzduch stáli za to. Avšak na pozadí bolo potrebné zmazať spomienky z turistických výstupov z detstva a mohli sme sa vrhnúť do objavovania Pyreneji. Nielen prekrásnych horských útvarov, ale aj nezameniteľných horských dediniek, ktorých reštaurácie ponúkajú najlepšie lokálne špeciality pre gurmánov.
Už dávnejšie sa zamýšľam nad tým, že všetko je uhol pohľadu. Na veci je možné pozerať sa s pozitívnou alebo negatívnou perspektívou. Ak sa rozhodnete pre pozitívny prístup, nič negatívne sa neprihodí. Dokonca ak sa na výlete alebo dovolenke objaví nejaký nepríjemný moment, v konečnom dôsledku sa naň zabudne a do pamäti sa vryje iba pozitívna spomienka.
Ako dieťa som s mojou tetou chodila na turistické výlety. Sem tam jednodňové, inokedy aj na celý týždeň. Pamätám si z toho iba to, že pre mňa ako dieťa, bolo úmorné šliapať celý deň do kopca. Z týchto spomienok sa mi vôbec nevynárajú žiadne obrazy na krásne kopce, prírodu, či vodopády. Jediné pozitívum, ktoré si z týchto výletov odnášam je, že som väčšinou skončila v cieli cesty prvá. Jednoducho z kopca mi to už išlo ľahšie.
S takouto spomienkou z detstva sme začali výlet v Pyrenejách. Zrazu ma prepadla pochybnosť o tom, či dám 3 až 4 dni turistiky za sebou. Či budem vládať a mať chuť šliapať do kopca. Je predsa iné, odskočiť si na jeden deň na turistiku, večer sa vrátiť domov a potom sa celý týždeň regenerovať. No dobre, celý týždeň nie, ale možno pár dní. Ale „toľko“ dní za sebou? Bože Andrea! Mysli pozitívne, zabudni na „neatraktívnu“ turistiku z detstva a užívaj si veľhory tu a teraz.
Obsah článku
Pred-Pyreneje a výstup na Peña Canciás
Ešte pred výletom v Pyrenejach sme si spravili malú skúšku, či zvládneme španielske Pyreneje. Pred týmto horským pásmom sa nachádzajú nižšie kopce, prezývané Pre-Pirineos. Takže Pred-Pyrenejami, z malej dedinky Fiscal, sme si odbehli na bralo Peña Canciás (1928 m). Každý rok sa tu konajú šialené 26 kilometrové horské preteky Carrera por montaña Peña Canciás, počas ktorých sa prekonáva výškový rozdiel 1300 m.
Cesta na Peña Canciás nemala konca kraja. Keďže sme chceli dôjsť do dediny za svetla, rovno pod bralom sme to otočili späť a celkovo tak spravili 20 km. Trasa vedie v prevažnej väčšine cez les a sem tam pri malej lúke sa odkryjú nádherné výhľady na Pyreneje. Výškový rozdiel je naozaj veľký a po dlhej zime sa mi táto 7,5 hodinová túra zdala náročná.
Najkrajšie dediny Španielska: Roda de Isábena
V nadmorskej výške 907 metrov leží obec Roda de Isábena, zaradená medzi najkrajšie dediny Španielska „Los Pueblos más bonitos de Espana“. Je to zároveň najmenšia španielska dedina, ktorá má iba 46 obyvateľov. Do našej cieľovej dediny v Pyrenejach – Escalona, sme ju mali po ceste a tak sme sa tu zastavili ako pocestní pútnici na samom vrchole opusteného kopca.
Atrakciou tejto dedinky je reštaurácia „pre pútnikov“ alebo skôr pre kráľov „Hospedería de Catedral„. Jedlo vám tu naservírujú priamo v jednej z miestností kláštora, ktorá je spojená s nádhernou románskou katedrálou „Catedral San Vicente de Roda de Isábena“. Nám sa bohužiaľ tento gastronomický zážitok nesplnil, pretože je potrebná rezervácia. Ale ak sa vy chystáte týmto smerom, zavolajte do reštaurácie, ktorá získala certifikát za výnimočnosť Ganador 2016 až 2018 a rezervujte si stôl. Možno sa vám zíde aj praktický španielsky slovník pri objednávaní jedla.
Kaňon Cañón de Añisclo s nádhernými výhľadmi a vodopádmi
Národný park „Parque nacional de Ordesa y Monte Perdido“ v španielskych Pyrenejách ponúka nespočetné množstvo turistických trás. Asi najznámejšia z nich vedie k vodopádom Cola de Caballo, ktorá je tak známa, že ju počas sviatkov a letných prázdnin navštívi nespočetné množstvo turistov. My sme sa jej preto snažili vyhnúť a nájsť panenský kúsok prírody v neďalekej dedinke Escalona.
Prvý deň nášho výletu v Pyrenejach sme zašli do kaňonu Cañón de Añisclo, ktorý vznikol vďaka erózii. Tečúca voda tu stáročiami vytvorila nádherné útvary do vápencových skál. Začali sme teda malou „rozcvičkou“. Okružná trasa „circuito“ vedie cez kaplnku „Ermita de San Úrbez“ v skalách, cez drevené mosty s výhľadom na nádherné vodopády a končí pri niekdajšom vodnom mlyne „Molino de Aso“. Táto 1,5 kilometrová trasa je vhodná pre rodiny s deťmi, poprípade menej zdatných turistov.
Z okružnej trasy sme pokračovali popri rieke do kaňonu Cañón de Añislo. Cesta do sedla Collado de Añisclo by trvala 7 hodín, ale nám úplne stačilo dôjsť k nádhernému miesto s malým vodopádom La Ripareta do výšky 1405 m. Celá trasa je zaujímavá tým, že vedie popri bzučiacej rieke Río Bellós s výhľadmi na malé priezračné vodopády a vápencové skaly pri vyhliadke Selva Plana. Prejsť 20 km je na prvý deň celkom slušný výkon. Nemyslíte? Treba sa šetriť, veď aj zajtra je deň.
Pleso Ibón de Plan so zamrznutým horským jazerom
Počas Veľkej noci sme mali plán zájsť aj do Planu, presnejšie na bielu sobotu. Aby ste tomu správne rozumeli, Plan je obec v španielskych Pyrenejach, kde začal náš druhý turistický deň. Na tejto ceste sme prechádzali cez všetky ročné obdobia, preskakovali vyschnutý aj tečúci potok, snehové stopy, ktoré zanechala pani zima a skoro na konci trasy sme zamrzli ako horské pleso Ibón de Plan. Slovíčko ibón sa používa iba v Aragónsku a znamená pleso alebo jazero.
Trasa na pleso Ibón de Plan bola vážne náročná. Prvá pol hodinka krásna planina, ktorú vystriedalo „nekompromisné“ 2,5 hodinové stúpanie až na samý vrchol cesty. Vrcholom drzosti bolo, že pár metrov pred jazerom sa zrazu vynorili turisti. Nevediac odkiaľ, ale boli tam. Hrajúce a šantiace deti. Veď toto nie je možné. My upachtení z cesty a niekto tu skáče ako mladá srnka.
Takže, po dôkladnom preskúmaní situácie vysvitlo, že všetky tieto rodinky s deťmi a psíkmi si to krásne uľahčili. Jednoducho prišli autom zo strany obce Saravillo, vydali sa po udržiavanej ceste a zaparkovali s autom pri horskej chate Refugio de Labasar. Odtiaľto „krvopotne“ vyšliapali 25 minút pešo. Jedine, čo museli spraviť je, zaplatiť poplatok 3 eurá za to, že sa 45 minút odviezli autom po 14 km ceste.
Opustená dedina na kopci: Muro de Bellós
Už pred Veľkou nocou avizovali všetky satelity upršané počasie v Pyrenejach. Avšak dážď sa nakoniec oneskoril o niekoľko dní a tak tretí deň v Pyrenejach začal plačom z oblakov. V kútiku duše som sa tešila ako malé dieťa, že po dvoch celodenných túrach (rozumej 7-8 hodín cesty) to dnes bude iba poldenná a budeme si môcť dopriať klasické španielske raňajky. Odšťavený pomarančový džús „zumo de naranja“, toast s džemom „tostada con marmelada“ a kávu s mliekom „café con leche“.
Nakoniec sa počasie doobeda vyplakalo a my sme sa poobede vydali na malý kopec nad dedinou Escalona. Keby som si mohla vybrať suvenír z nášho výletu v Pyrenejach, určite by som si zabalila čerstvý vzduch, ktorý sa po daždi pomaly lepil na pľúca. Toho sa asi nikdy nepresýtim.
Dnešný cieľ cesty sme mali skoro na dosah. Iba 2 km stúpanie po lesnej cestičke, po ktorej sa nám už z diaľky črtala opustená dedina Muro de Bellós. Cestu späť sme si zvolili o niečo dlhšiu, 4 kilometrovú po asfaltovej ceste, kde sme stretli pár pasúcich sa kozičiek.
Trosky v dedine Muro de Bellós pripomínal už iba dávny život jej obyvateľov na kopci. Centrum dediny tvorilo malé námestie s troma rodinnými domami a miestnym kostolom. Poslednými obyvateľmi boli súrodenci Marcelino a Teresa. Ani jeden z nich nechcel opustiť svoje rodisko, ako tak urobili ich susedia. Nakoniec po smrti svojho brata, v roku 1999, odišla pani Teresa žiť do spodnej dediny Escalona k svojej netere.
Labuerda: Trojchodové jedlo pre gurmánov
Večer, po výlete v opustenej dedine Muro de Bellos, sme si zašli do vedľajšej dediny Labuerda, kde sa nachádza reštaurácia Fonda Carrera. Všetkým „pocestným“ poskytujú ubytovanie v rekonštruovanom dome. To len, keby ste si tu chceli spraviť zastávku. Vrátim sa späť k jedlu. Väčšina reštaurácií v Pyrenejach ponúka, či už obedové alebo večerné menu, namiesto objednania z ponukovej karty. To, čo pripravili v daný deň, to vám naservírujú rovno na tanier. Takže sa pripravte na viacchodové menu, než klasické 3 chody (predjedlo, hlavný chod, dezert).
Je to akoby ste prišli k starej mame, ktorá prichystala päť druhov jedál a je len na vás, ktoré si vyberiete. Aby toho nebolo málo, medzi prvým a druhým chodom vám ponúknu niečo na zobnutie „picotear“. Pani domáca nám iba predostrela na stôl tanier plný mäsových špecialít, ktoré nazvala „pica pica“. Domáca klobása, saláma, tlačenka a množstvo ďalších špecialít, ktoré som ani nevedela pomenovať.
Escalona: Dedina v Pyrenejach s vynikajúcou polohou
Posledný deň nášho výletu v dedine Escalona sme sa na kopce pozreli zdola a privoňali k čerstvému horskému vzduchu zmiešaného s vôňou materinej dúšky a rozmarínu. Z dedinky Escalona vedie turistická trasa popri rieke Cinca, až do vedľajšej obce na kopci Laspuña. Odtiaľto je možný aj výstup na bralo Peña Montañesa alebo späť do dedinky Escalona.
V Pyrenejach nájdete ubytovanie aj vo väčších mestách, ako je napríklad Aínsa (zaradená medzi Najkrajšie dediny Španielska), alebo Bielsa, odkiaľ sa taktiež dajú podnikať nádherné výlety. Ak však hľadáte menej turistickú lokalitu, kde zoženiete ubytovanie za rozumnú cenu, tak vám odporúčam obec Escalona. Ubytovanie v hosteli Casa Patricio nás na jednu noc vyšlo 45 eur pre 2 osoby. Ak vás však láka priblížiť sa k bráne španielskych Pyrenejí, odporúčam vám dedinu Torla, od ktorej je už iba na skok do národného parku Ordesa y Monte Perdido. Odtiaľto sme počas zimy podnikli niekoľko túr, ktoré som spýsala do článku: 3 túry v Pyrenejach z dediny Torla.
Boltaña: Malebná dedinka s vynikajúcou gastronómiou
Poslednou zastávkou na ceste z Pyrenejí do Zaragozy bola malebná dedinka Boltaña, ktorá by si právom zaslúžila titul Najkrajšie dediny Španielska „Los pueblos más bonitos de España“. Ak sem zavítate, zájdite si na denné menu „el menu del día“ do reštaurácie Casa Coronel„. Väčšina dobrých reštaurácií, ako je aj táto, používa na prípravu jedál výrobky od miestnych farmárov. Jedlá tu majú naozaj inú príchuť. Aby vám po dobrom jedle vytrávilo, odporúčam vám malú prechádzku k hradu Castillo de Boltaña, o ktorom som sa viac rozpísala v článku Hrady v Španielsku: Zaujímavosti a legendy z Aragónska.
Bezproblémový výlet v Pyrenejach
Na záver môžem iba povedať to, že pokojne by som v Pyrenejach alebo v akýchkoľvek horách zostala aj týždeň. Neviem, či je to tým, že som už staršia a vychutnávam si život naplno. Ten vzduch, výhľady, pokoj a vynikajúce jedlo mi zostanú navždy vryté v pamäti. A vlastne žiadne negatívne príhody ani neboli a keby aj boli, hneď sú z nich vtipné príhody.
Že sme napríklad zišli z turistického chodníka počas výstupu do Murro de Bellós a do dediny sa dostali cez historický cintorín? Alebo, že som skoro infarkt dostala po ceste k jazeru Ibón de Plan, kedy mi cestu „skrížila“ kostra zatúlanej ovečky? Nič z toho neboli negatívne spomienky, pretože všetko dopadlo tak, ako sme to mali v hlave naplánované. S pozitívnym výsledkom.
bože to je nádhera 🙂