Prívlastok mesta, ktoré nikdy nespí by pokojne mohol získať aj Madrid. Nielen Paríž, Berlín alebo Nueva York (New York), ako ho Španieli prezývajú. Španielske hlavné mesto vás dokáže veľmi rýchlo vtiahnuť do svojho spoločenského diania. Je to veľkomesto, v ktorom život prúdi omnoho rýchlejšie, ako by ste si stihli uvedomovať. Má dokonca aj svoj tep šíriaci sa vibráciami v uliciach. Len čo vkročíte do Madridu, unáša vás svojou atmosférou cez pamiatky, parky, bary a fiesty.
Atmosférou Madridu sme sa nechali vtiahnuť aj my s partnerom hneď na začiatku nášho víkendového pobytu. Už po vkročení do madridského metra som mala pocit, že som prišla nie z 5. najväčšieho mesta Španielska – Zaragozy, ale z malej španielskej dediny. Ľudia v Madride sa v piatok večer náhlili z práce domov alebo na stretnutia s kamarátmi. Ich krokomer by určite ukazoval rýchlosť 5 km za hodinu, čím by sa pokojne mohli prihlásiť na bežecké preteky.
Obsah článku
Za tapasom do centra Madridu
Keďže „ručička“ na mobile ukazovala skoro desať hodín večer, rozhodli sme sa, že je čas na španielsku večeru. S ruksakmi na chrbte sme si to namiesto do vzdialeného hotela Ibis Budget, zamierili do tapasovej štvrte Barrio de Cortes v centre Madridu. Po ceste z metra sme míňali ikonický park Madridu Retiro, jednu z piatich historických brán mesta La puerta de Alcalá a nové sídlo Madridskej burzy Bolsa de Madrid.
Spomedzi toľkých barov nám do oka padla taberna Dis Tinto Taberna (Calle de Duque de Medinaceli 12, Madrid), v ktorej ponúkali oku lahodiace a chuťovým bunkám vyrážajúce dych tapasy. Ako napríklad lososový tartar naservírovaný na limetke s jemne pikantnou omáčkou a na vrchu zdobenými malými tykadlami pripomínajúcimi šafran. Oplatila sa ochutnať aj panvička „sartén“ so zemiakmi, s vajcom na mäkko, šunkou jamón serrano a hľuzovkou. Všetky tieto prísady pred nami čašník zamiešal a už o pár minút mi mix týchto chutí vyčarilo nebo na jazýčku.
Zo Zaragozy do Madridu
V Madride som už nejednu návštevu absolvovala, či už ako prestupnú stanicu na jazykový pobyt do Valladolidu, pri pokračovaní cesty do historického mesta Merida, či počas koncertu Marca Anthonyho. Akokoľvek filozoficky to znie, Madrid som však zatúžila spoznať viac do hĺbky. Odkedy som sa stala sprievodkyňou v španielskej Zaragoze, na budovy a pamiatky sa pozerám trochu inými očami a môžem prehlásiť, že čím viac o nich viem, tým viac ma zaujímajú. A tak sme sa s Madridčankou – sprievodkyňou Alexandrou dohodli, že nám svoj druhý domov ukáže zblízka.
Rýchly život veľkomesta
Stretli sme sa pri hlavnej obchodnej tepne Madridu, známej ulici Gran Vía, v bode, kde sa nachádza veľkolepé kino „Cine Callao“ a odtiaľto pokračovali do historického srdca mesta. Zastavovali sme sa pri známych i menej známych atrakciách a nevynechali ani dva bary, aby sme sa osviežili pivom a tintom de veranom, a niečím malým tapasom.
Už na začiatku prehliadky mi Alexandra prezradila, že by sme s našim vychádzkovým tempom v Madride neprežili, čím mi potvrdila môj dojem z predchádzajúce dňa. Keď vám teda Madridčan alebo Madridčanka povie, že nejaká atrakcia sa nachádza 5 minút cesty od vás, v skutočnosti musíte toto číslo zdvojnásobiť. On tam síce príde o päť minút, ale vy o desať. Jednoducho niet nad tempo domácich Madridčanov.
Z Puerta del Sol do baru La Campana
Námestie Puerta del Sol je možné považovať za strategické, pretože všetky cesty z neho vedú nie do Ríma, ale do celého Španielska. Nachádza sa tu slávny nultý kilometer, odkiaľ sa začína počítať kilometrovník španielskych diaľnic. Je to zároveň námestie so slávnymi hodinami, ktoré oznamujú príchod nového roka a posledných 12 sekúnd starého roka musí každý Španiel zjesť 12 bobúľ hrozna (každú sekundu 1 hrozno).
Z námestia Puerta del Sol je to na skok na hlavné námestie a zároveň ikonické námestie Plaza Mayor, kde práve v sobotu vrcholili prípravy na oslavy sviatku San Isidro, patróna Madridu. Po ceste z neho sme sa vydali na cestu cez ulicu „Calle de Toledo“ do baru La Campana, aby sme ochutnali madridskú špecialitu kalmáre „calamares“. Ak by sme z ulice neodbočili, ale pokračovali skoro stále rovno, prišli by sme až k bráne s rovnomenným názvom „Puerta de Toledo“ a odtiaľ je to „iba“ 73 km do mesta Toledo.
Okolo najstaršej reštaurácie sveta Sobrino de Botín
Z baru La Campana sme zamierili do ďalšej ulice „Calle de Cuchilleros“. Kedysi mali španielske ulice príznačný názov podľa remesiel, ktorým sa jej obyvatelia v danej ulici venovali. Táto ulica sa však okrem šikovných nožiarov preslávila aj najstaršou reštauráciou na svete Sobrino de Botín, založenej v roku 1725. Po Botínovej smrti prevzala reštauráciu rodina González, ktorá naďalej pripravuje jedlá s pôvodnou receptúrou a pripravované na špeciálnej peci, ako za dávnych čias. Aby ste sa poistili, že sa do reštaurácie dostanete, odporúčam vám spraviť si dva týždne dopredu rezerváciu.
Street food v tržnici Mercado de San Miguel
Popri ulici, kde sa zachovali staré hradby mesta sme sa pomaly dostali až na známy streetfoodový trh v Madride – Mercado de San Miguel. Aby trh, ktorý kedysi zíval prázdnotou a malým záujmom o lokálne potraviny, úplne nezanikol, v roku 2009 ho premenili na prvý trh s pouličným jedlom a jeho nový koncept zafungoval. Stalo sa to jedno z najnavštevovanejších turistických miest ponúkajúce vynikajúce španielske tapasy, plnené šatôčky „empanadas“, olivy a ďalšie dobroty. V Madride je neskutočný počet barov a aby ste si vedeli vybrať ten správny, nechajte si poradiť od Alexandry, ktorá spísala Top 10 barov v Madride.
Mníšky predávajúce koláče
Cez ulicu, ktorá pripomína lakeť a dokonca nesie aj tento názov „Calle del Codo“ sme sa dostali k historickému sídlu mestskej radnice „Ayuntamiento de Madrid“. Na lakťovej ulici sa však ešte zastavím, pretože sa tu nachádza kláštor, v ktorom mníšky predávajú koláče „pasteles“. Ak budú mať práve napečené a vy zaklopete na bránu kláštora, možno sa vám ujde aj kus pravého španielskeho sladkého pečiva.
Ohnivý múr pred katedrálou La Almudena
Po ceste z námestia „Plaza de la Villa“ sme míňali nadrozmerné postavy gigantes, ktoré práve vyrážali do ulíc, aby v nich spolu s ľuďmi oslavovali patróna mesta Sv. Izidora, až sme sa dostali ku katedrále všetkých možných architektonických štýlov „Catedral de la Almudena“. Aby ich bolo možné odlíšiť, na jej výstavbu použili odlišný farebný odtieň stavebného materiálu. Ak by ste sa na megalomanskú stavbu pozreli z každej strany, mali by ste pocit, že sa pozeráte na rozličné kultúrne pamiatky.
Mohutnú katedrálu kedysi obopínal 8 metrov vysoký a 3 metre široký múr prezývaný aj Muro de Fuego. Aby sa cez neho vojaci dostali do pevnosti, v pláne mali použiť meče, ktorými chceli rozbiť kamennú stavbu. Namiesto úspechu však z múru začali šľahať iskry, preto dostal názov ohnivý múr. My sme našťastie nemali problém dostať sa cez múr, ani vyliezť po ňom, ako jeden zo statočných vojakov. Pekne peši, sme sa presunuli k predposlednej zastávke sprievodcovského programu – ku Kráľovskému palácu v Madride a zároveň najväčšiemu palácu západnej Európy „Palacio Real de Madrid“, ktorý je oficiálnym sídlom španielskeho kráľa Filipa VI.
Sochy na streche paláca Palacio Real de Madrid
Na streche kráľovského paláca nás Madridčanka Alexandra upozornila na 8 sôch kráľov vládnucich na území Španielska. Bolo by ich tam aj oveľa viac, ale manželke kráľa Filipa V. sa opakovane sníval hrôzostrašný sen, ako na ňu padá 100 sôch v životnej veľkosti. Preto sa kráľ rozhodol umiestniť iba časť z nich na strechu kráľovského paláca Palacio Real, ďalšiu časť na námestie Plaza de Oriente pred ním a zvyšok do ďalších španielskych miest.
Štvrť Barrio de las Letras a ulica Calle de las Huertas
Prehliadku mesta s Madridčankou sme nakoniec zakončili mimo mesta. Teda za predpokladu, ak by sme žili v dávnych dobách minulých, kedy po cestách premávali koče. Na mieste plné čarovných záhrad, kde ľudia pestovali ovocie a zeleninu, kedysi žil aj markíz. Ten každý deň zvykol predávať svoj tovar na mieste, kde dnes stojí tržnica Mercado de San Miguel. Dnes túto ulicu nájdete pod názvom Calle de las Huertas, čo v preklade znamená záhradkárska ulica. Kuriozitou tejto štvrte je aj to, že sa nachádza v písmenkovej štvrti „Barrio de las Letras“. Viete prečo? Jednoducho na ceste na tejto ulici nájdete aj pár veršov od známych spisovateľov.
Oslavy Fiestas de San Isidro
Našim ležérnym tempom sme nestihli celú plánovanú prehliadku Madridu, ale o to máme dôvod vrátiť sa opäť do kráľovského mesta plného histórie, 24-hodinovej zábavy a vynikajúcej gastronómie. Vlastne, som ani nestihla opísať, že v sobotu večer sme si zašli na kopec „La Pradera de San Isidro“, kde sa konala tradičná fiesta k sviatku sv. Izidora „Fiesta de San Isidro“. Nechýbali koncerty, kolotoče, ani klasické stánky s občerstvením a večerné piknikovanie na tráve. Všetky zaujímavé informácie a detaily z histórie Madridu nám porozprávala Alexandra – Madridčanka, ktorá aj vás s radosťou povodí po meste.
Blší trh El Rastro v La Latina
V nedeľu doobeda sme sa ešte s kamarátmi vydali do štvrte La Latina, ktorá je charakteristická pre svoju nezameniteľnú atmosféru. Tú dotvára klasický blší trh „El Rastro“, ktorý sa tiahne pozdĺž ulice Calle de la Ribera de Curtidores. Nakúpiť sa tu dajú čačky mačky od výmyslu sveta, starožitnosti, stolové hry, lacné handry, ale aj ručne vyrábané výrobky a oblečenie.
Ľudí je tu ako bĺch. Možno aj preto sa trhy volajú blšie trhy. Nemyslíte? Vybrať by ste sa sem mali v nedeľu doobeda alebo počas sviatkov. Ak sa vám už nebude chcieť predierať medzi ľuďmi, odskočte si do jedného z milióna tapas barov nachádzajúcich sa v tomto okolí. Tak, ako sme to spravili aj my a ukončili #tourpomadride. Pod týmto hashtagom nájdete fotografie z výletu v Madride na Instagrame.
Ako prežiť v Madride počas víkendu:
- Na eskalátoroch v metre stojte na pravej strane, aby mali náhliaci Madridčania možnosť rýchlejšieho prechodu po ľavej strane.
- Pivo si pýtajte „doble“, čo je 0,3 l piva. V Zaragoze by vám možno nerozumeli, preto radšej použite ekvivalent, čo je copa alebo tubo.
- V reštaurácii alebo v bare si vždy kontrolujte účet, či vám všetko správne zaúčtovali.
- Najlepšia tapasová štvrť sa nachádza v štvrti Barrio de las Letras. Asi najdrahšie tapas podniky sú v La Latina, ale atmosféra tu stojí za to.
Lacné ubytovanie v Madride
Madrid je na ubytovanie veľmi drahé mesto, ale ak chcete bývať v čistom a lacnom hoteli, odporúčam vám Ibis Budget (Calle Alcalá, Madrid). Je síce vzdialený 20 minút metrom (zastávka Suanzes, zelené metro) od centra mesta, ale cena ubytovania nie je prehnane vysoká: 115 eur/2 noci/2 osoby aj s raňajkami.
Výlet z Madridu do Zaragozy
Z Madridu si môžete spraviť jednodňový výlet do mesta rímskeho cisára Cézara Augusta – Zaragozy. Rýchlovlakom AVE od spoločnosti RENFE vyštartujete zo stanice Atocha a o 1 hod. a 20 minút pristanete na stanici Delicias v Zaragoze. Ďalšou možnosťou je aj autobusová doprava spoločnosti Alsa. Autobus stojí na zastávke Avenida de América, odkiaľ cesto do Zaragozy trvá 3,5 hodiny alebo nastúpiť môžete aj na letisku Madrid Barajas, čím sa cesta skráti o pol hodinu. Ak sa sem chystáte, tak mi napíšte. Rada vás povodím po meste a porozprávam vám nielen zaujímavosti a legendy o Zaragoze, ale aj o živote v Španielsku.