Niekedy nie je dôležitá dĺžka cesty, ani množstvo navštívených pamiatok, ale množstvo zážitkov, ktoré na nej zažijete. Sú nahustené iba do pár dní, pretože vedia, že po nich nastanú obyčajné dni. Je to aj možno čaro cestovania a malej mágie byť v správny čas na správnom mieste. A tak sa aj stalo, moje zážitky z víkendového pobytu v Bilbao sa nakoniec zmestili až na 4 strany čistého textu. Dozviete sa v nich, prečo sa v Baskitsku tapasy volajú pinchos, čo ma najviac očarilo v Guggenheimovom múzeu moderného umenia a ako dopadol „neslávny“ výstup na najstarší gondolový most sveta. Do toho všetkého sa nám priplietol mestský karneval. Príjemné čítanie!
Jeden februárový deň sme sa s kamarátkou rozhodli, že si zájdeme na kávu do iného mesta. Odlišného od toho, v ktorom obidve bývame. Ja pocestujem zo Zaragozy, Blanka z Bratislavy a stretneme sa v meste Bilbao v Španielsku. Prečo práve toto severské kedysi priemyselné centrum severu? Pretože, že je to mesto s najlepšími tapasmi v Španielsku (odteraz ich budem volať podľa ich pravého názvu v Bilbao – pinchos), s múzeom moderného umenia Guggenheim, a množstvom čarovných uličiek v Starom meste.
Kuriozitou je, že sme si pocestovali skoro rovnaký počet hodín. Zo Zaragozy trvá cesta autobusom spoločnosťou Alsa okolo 4 hodín (obojsmerná cestu ma vyšla 20 eur). Blanka doletela nízkonákladovou spoločnosťou Vueling z Viedne, pričom čistého času letela iba 2 hodiny (105 eur spiatočná letenka). Ak by ste sa vybrali na takýto krátky výlet, ideálnym spojením je piatok (odchod z Viedne) až pondelok (odchod z Bilbaa). Dva plné dni, za ktoré dokážete spoznať mesto obkolesené miestnymi kopcami, Biskajským zálivom a hriešne dobrými pinchos na každom rohu.
PIATOK: Večerné pinchos v starom meste Bilbao
Naše avizované kávičkové stretnutie v Bilbao sa nakoniec premenilo na gastronomický výlet po meste. Klasické babské klábosenie sa nieslo v duchu degustácie kvalitného španielskeho vína Rioja alebo miestneho bieleho vína Txakoli. V starom meste „Casto Viejo“ je nespočetné množstvo barov. Keby som sa mala orientovať na základe môjho pravidla, choď tam, kde je veľa ľudí, skončila by som asi v každom bare. Nakoniec sme preto dali na odporúčanie našej domácej z Airbnb Nieves a v piatok večer zamierili do ulíc Starého mesta.
Pôvodné mesto Bilbao tvorili iba 3 paralelné ulice, ku ktorým sa neskôr pridali ďalšie štyri. My sme si to nasmerovali do jednej z nich Barrencalle Barena, z nej odbočili do ulice Santa Maria 8, kde sa už nachádzal bar Irrintzi. Ak ho navštívite, ako prvé si nezabudnite vypýtať pohár dobrého vína (alebo aj piva) a už sa obsluhujete sami. Do rúk dostanete od čašníka tanier a nakladáte si, čo vidíte. Nezabudnite však, že platíte až pri odchode. Všetky pinchos stoja rovnako, takže čašníkovi nahlásite iba počet skonzumovaných kusov.
SOBOTA: Raňajkové pinchos v tržnici Ribera
Najväčšiu krytú tržnicu v Európe Mercado de Ribera sme mali rovno pod domom. Stačilo prejsť ponad starý kamenný most „San Antón“ nad ústim rieky „Ría de Bilbao“, spraviť pár krokov po nábreží vedľa kostola Sv. Antona, kde sa zachovali pôvodné hradby mesta a v sobotu ráno sme opäť mohli obdivovať nádhernú „scenériu“ vytvorenú zo sofistikovaných jednohubiek – pinchos v jednotlivých stánkoch trhu.
Svojim najväčším výberom nás oslovil bar Vermuteka, kde okrem klasických pinchos, ako je „tortilla de patata“, ponúkali rôzne rybie a mäsové špeciality. K tomu sme si objednali pohár vermutu s olivou a o gastronomický zážitok, spojený s krásnym slnečným počasím na terase trhu, sme mali postarané. Verím, že aj vám počasie vyjde, pretože v Baskicku viac prší, ako vychádza slniečko.
Obedové pinchos na Plaza Nueva
Z tržnice Ribera sme sa motali ulicami Starého mesta, obdivovali nádherné fasády starých domov, míňali veľkolepú gotickú katedrálu Santiago, historickú stavbu „La Bolsa“, kde sa taktiež ukrývajú časti opevnenia pôvodného starého mesta Bilbaa, až sa dostali na námestie „Plaza Miguel de Unamuno“ plné života, vravy a hudby pouličných muzikantov. Bol čas karnevalu a práve počas nášho pobytu (1.-4. marca 2019) to v uliciach Bilbaa a na námestiach žilo. Ľudia poobliekaní za anjelov, či superhrdinov si vychutnávali jedinečnú atmosféru s blízkymi a oddávali sa chodeniu od baru do baru, ako je v Španielsku zvykom.
Z námestia sme si to zamierili po „španielskych schodoch“ až do parku „Parque Etxebarria“, kde je nádherný výhľad na celé mesto. Ako spomienku na industriálnu zónu Bilbaa sa v jeho strede zachoval iba veľký tehlový komín. A tak sme sa z pokojného a tichého miesta nad mestom vrátili do centra diania, priamo na uzatvorené námestie Plaza Nueva, ktoré pripomínalo zmenšeninu námestia „Plaza Mayor“ v Madride. Koncentrácia barov tu bola tak veľká, že sme mali vážny problém s výberom toho správneho. Skončili sme v dvoch, avšak zaručene najlepšie pinchos mali v podniku Sorginzulo v rohu námestia.
Za výhľadom pozemnou lanovkou Artxandra
Po gastronomickom zážitku sme opustili brány starého mesta a nasmerovali si to na nábrežie „Paseo Campo Volantín“. Na druhej strane ústia rieky Ría de Bilbao už vykúkala mohutná stavba Guggenheimovho múzea. Namiesto k nej, sme však zabočili k vstupu na pozemnú lanovku „Funicular de Artxandra“. Zaplatili sme spiatočný lístok 3,60 eur na osobu a vyviezli sa na vrh Artxandra s panoramatickým výhľadom na celé mesto. Toto je druhé čaro Bilbaa, teda po vynikajúcich pinchos. Mesto si usadila matka príroda do svojho lona a ochraňuje ho okolitými zelenými kopčekmi. Ak je dobré počasie uvidíte odtiaľto dokonca aj Biskajský záliv.
Sobotňajšiu prechádzku sme zakončili prechádzkou popri ústi rieky, Guggenheimovom múzeu, cez park Iturrizar, až k starému historickému prístavu pri moste „Puente Euskalduna“. Tento prístav bol údajne jeden z najdôležitejších prístavov sveta. Dnes sa tu nachádza lodné múzeum „Museo Maritimo de Bilbao“, ktoré sa oplatí navštíviť. Nemusíte byť ani veľkým milovníkom lodí, ale údajne sa zabavíte na interaktívnych stanovištiach.
Príbeh žeriavu Carola
Ešte jedna zaujímavosť z tohto miesta stojí za zmienku. Pri lodnom múzeu stojí jediný a zároveň opustený červený žeriav. Volá sa Carola a viaže sa k nemu tento príbeh. Carola bola žena baskického pôvodu, ktorá každý deň chodila do práce cez prístav. Robotníci v prístave si na nej išli oči vyočiť a na pár minút dokonca prestali pracovať. Ich šéf chcel dokonca zakázať žene chodiť každý deň pešo cez ich prístav, aby mohli jeho zamestnanci nerušene pracovať. Ona sa však svojej každodennej trasy nevzdala. A tak na jej pamiatku pomenovali tento zachovalý žeriav – Carola.
NEDEĽA: Portugalete a gondolový most
V nedeľu ráno sme sa vydali na stanicu metra pri „španielskych schodoch“ v Casco Viejo. Odviezli sme sa po modrej linke, smer Kabiezes a vystúpili v štvrti Portugalete. V blízkosti stanice metra sa nachádza najstarší gondolový most sveta „Puente Bizkaia“. Postavený bol koncom 19. storočia (1893) a jeho staviteľ Alberto de Palacio bol žiakom Gustava Eiffela. Nazýva sa aj visiaci most „El puente Colgante“ alebo „Bizkaia Zubia“ a ak sa vám nechce čakať v rade na lístky, odporúčam vám, aby ste si ich rezervovali cez webstránku.
Pokiaľ sa nebojíte výšok, pokochať sa môžete panoramatických výhľadom priamo z mosta. Pri pohľade na jeho výšku som si spomenula na film Muž na lane, a na moment som zaváhala, či naň vyleziem. Aj keď som vedela, že nepoleziem po lane, nevedela som si predstaviť, ako je most zhora zabezpečený.
Nakoniec však za mňa rozhodla pani pri okienku, ktorá nám vydala lístok na výťah za 8 eur (v jeho cene je aj prevoz gondolou) aj s časenkou a oznámila, že výťah na druhom brehu v Getxo je pokazený. To by teda znamenalo vyviesť sa výťahom na most, prejsť po ňom peši, ale vrátiť sa späť do Portugalete a počkať si na gondolu. Keďže sa nám nechcelo čakať na výťah ani pol hodinu, rovno sme sa gondolou doviezli na druhý breh rieky. Mimochodom, prevážať je možné aj bicykle a osobné automobily.
Getxo, rabas a Txakoli
Na druhom brehu Biskajského zálivu sa nachádza štvrť Getxo. My sme si to nasmerovali po miestnej promenáde „Paseo de las Grandes Villas“ naozaj vychádzkovým tempom. Míňali sme nádherné prímorské „zámocké“ domčeky, ktoré mali skôr nádych anglických vidieckych domov a ďaleko sa veru nedostali. Jeden z týchto domčekov hostil vo svojej záhrade veľa ľudí a nás to zlákalo dovnútra. Zaparkovali sme teda v reštaurácii Hotel Embarcadero a objednali si nedeľňajšiu klasiku.
V nedeľu pred obedom je v Španielsku zvykom zájsť s kamarátmi na vermut, tak sme túto tradíciu nemohli vynechať. Domáca Nieves nám odporučila ochutnať vyprážané kalamáre „rabas“, ktoré sa zvyknú jedávať v nedeľu a pochutnať si na domácom bielom vínku „txakoli“. Ja vám toto odporúčanie predávam ďalej. Za 2 poháre vína a jednu porciu jedla sme zaplatili 13,50 eur (rabas 9,50 eur + 2 eurá pohár vína).
Po vynikajúcom obede (alebo predjedle?) sme sa prešli o kúsok ďalej k pláži Ereaga. Tu sa však naše potulky po Getxe skončili a nás čakala cesta späť do centra Bilbaa, aby sme stihli rezervovaný vstup do Guggenheimovho múzea. Ak máte viac času, pokračujte popri promenáde ďalej. Na móle pri pláži „Ereaga“ sa nachádza akvárium „Getxo Aquiarium“, ďalej za plážou natrafíte na starý prístav „Puerto Viejo“ a pobrežie „La Galea“ s majákom, kostolíkom a ďalšou plážou „Playa de la Salvaje/Barinatxe.
Múzeum moderného umenia Guggenheim
Keďže sme mali cez internet kúpené lístky do Múzea Guggenheim, neostávalo nám nič iné, iba sa ponáhľať späť zo štvrte Getxo na metro smer Etxebarri. Nastúpiť môžete na červené metro na jednej zo zastávok pri pláži (Aiboa, Algorta, Bidezabal, Berango) a vystúpite priamo pri múzeu, na zastávke Moyua. Počítajte s tým, že v múzeu sa zdržíte hodinu a pol až dve hodiny, v závislosti od vášho tempa.
Budova Guggenheimovho múzea je impozantná stavba zostrojená z oceľovej konštrukcie. Miestami pripomínajúca Operu v Sydney. Z každej strany sa vám na túto neprehliadnuteľnú a mohutnú stavbu poskytne iný pohľad. Pred jej vstupom nie je možné nevšimnúť si veľkého psa Puppyho, postaveného zo živých kvetov a z druhej strany múzea, pri ústi rieky Ría, pavúka v nadrozmernej veľkosti.
Múzeum moderného umenia má svoje stabilné, ako aj dočasné expozície. Počas nášho pobytu boli dostupné dve poschodia z troch, pretože tu práve inštalovali novú expozíciu. Čo ma v múzeu najviac zaujalo? Pravdepodobne to bude permanentná výstava Richarda Serra s názvom „La Materia del Tiempo“ alebo „The Matter of Time“. Ide o iný druh umenia. Akoby ste sa sami ocitli v diele, ste jeho súčasťou a jediné, čo je dôležité sú vaše pocity z prežívania.
Ide o inštaláciu rôznych oceľových útvarov, do ktorých môžete vkročiť. Niektoré útvary sa miestami zužujú, iné sú divne zaoblené. Vkročíte do labyrintu a nechávate sa unášať vlastnými pocitmi z nadrozmerných útvarov. Z múzea Guggenheim už viedli naše kroky do posledného baru s pinchos a naša víkendová misia v Bilbau sa skončila.
5 rád pre cestovateľov v meste Bilbao
- Ubytujte sa v centre mesta Bilbao. Tu jednoducho musíte byť v centre diania, aby vám neušiel klasický mestský spôsob života. My sme bývali cez Airbnb u Nieves a Alf v zdieľanom byte s majiteľkou a druhý deň aj ďalšími 2 nájomníkmi. Mali sme samostatnú izbu a kúpeľňu pre hostí.
- V bare si nepýtajte tapas, ale pinchos alebo baskicky (v jazyku euskera) pintxos. Sú to jednohubky o niečo menšie ako tapasy. Pôvod vznikol zo slova „pinchar“, teda napichnúť, keďže často v nich bolo zapichnuté špáradlo.
- K pinchos odporúčam objednať si pohárik bieleho vína „Txakoli“, červeného vína „Rioja“ alebo malý pohár piva „zurito“.
- Platíte až po konzumácií, teda pred odchodom. Stačí sa opýtať: „Me cobras cuando puedas?“ – Môžeš má zúčtovať? A poviete, čo ste skonzumovali. Ak chcete vedieť viac španielskych fráz, pozrite praktický slovník, ktorý som pripravila.
- Zadovážte si cestovnú kartu Barik vďaka ktorej môžete cestovať v Bilbao lacnejšie. Karta je dobíjateľná a využiť ju môžete na metro, električku, či autobus. Kredit je možné dobiť na zastávkach a pred príchodom električky si nezabudnite označiť kartu priamo na zastávke a stiahne vám kredit.
Hra o tróny na polostrove neďaleko Bilbaa
Pôvodne sme s kamarátkou zamýšľali, že si na jeden deň odskočíme k pobrežiu. Z pôvodného plánu nakoniec vzišlo a my sme počas celého víkendu zostali v meste Bilbao. To, čo sme nestihli vidieť, vám rozhodne odporúčam. Navštívte polostrov San Juan de Gaztelugatxe, s malým kostolom, kde sa nakrúcal film Hra o tróny „Game of Thrones“. Vzdialený je od mesta 35 km, ale zložitejšie je dostať sa k nemu, kedže cez víkend sem nejazdí žiaden autobus.
Počas týždňa sa sem môžete vybrať z námestia Moyua Plaza, odkiaľ každú hodinu chodí autobus do dedinky Bakio (lístok si kúpite v autobuse). Odtiaľto to máte ďalších 6 kilometrov peši popri moru, až ku kamennému zúženému chodníku, ktorý vedie k samotnému kostolu z filmu.
Ak prídete autom, zaparkujte priamo pred reštauráciou Eneperi. Nezabudnite si však rezervovať vstup na polostrov cez webstránku Bizkaia. Urobte tak minimálne 3 týždne pred plánovaným výletom, aby boli k dispozícii voľné lístky.
Fáma o ženách v Bilbao
Domáca, u ktorej sme v bývali, mi prezradila, že fáma o tom, že ženy v Bilbau sú drsné, je pravda. Svoju povahu majú zakorenenú v génoch od svojich predkov. Kedysi totiž muži odchádzali na šíre more. Vracali sa po niekoľkých mesiacoch a tak boli ženy nútené postarať sa o domácnosť a deti samé. Aj keď sa muži vrátili domov, častokrát žene doma zavadzali a tak ich posielali von, nech sa nemotajú okolo domu.
Keď sa viacerí muži stretli, poskladali sa na „bote“ (preklad: nádoba na prepitné). Každý vložil rovnakú časť peňazí a čo zostalo z chodenia po baroch, hodili do pokladne pripevnenej na budove La Bolsa. Vyzbierané peniaze kedysi putovali pre deti bez domova. Do dnešného dňa sa tento zvyk zachoval, ale peniaze putujú organizáciám, ktorých mená sú zverejnené v miestnom denníku.
One thought on “Bilbao: Pinchos, Guggenheimovo múzeum a gondolový most”