Sú asi dve veci, ktoré na Španielsku milujem a ktoré ma stále bavia. Jednou z nich je cestovanie (čo ste si asi mohli všimnúť na mojom blogu) po krajine a spoznávanie nových miest a zákutí. Za druhou vášňou ani nemusím ďaleko cestovať. Je ním národný španielsky šport. Chodenie od baru do baru a ochutnávanie rôznorodých tapasov a pinchos od výmyslu sveta nielen v Aragónsku, kde žijem, ale aj v celom Španielsku.
Pre niektorých neznalých španielskej kultúry sa môže zdať, že ide o akúsi turistickú (a to doslova) atrakciu. Ak by sa jednotlivé tapas bary nenachádzali v dostatočnej blízkosti, mohlo by sa hovoriť aj o mestskej turistike. Našťastie, vo väčšine prípadov sa chodí „tapasovať“ (tapear alebo ir de tapas) do jednej štvrte. Presúvanie z jednej časti mesta do druhej by bolo náročné, keďže pri tejto činnosti nikdy nie ste sami, ale zavoláte si ku „kultúrnej udalosti“ aj priateľov.
Tapas, tapa, pinchos a ración
S tapasovou kultúrou som sa stretla počas mojich viacerých dovolenkových ciest po Španielsku. Počas návštevy v jednotlivých baroch a reštauráciách na celom Iberskom polostrove som si všimla, že majú uvedené odlišné názvy. Niekde ich označovali ako tapas alebo tapa, inde pinchos alebo pintxos, a sem tam aj ración. Aký je teda medzi nimi rozdiel?
Tapas
Tapas sú jednohubky, najčastejšie malé kúsky odkrojenej bagety, na ktoré sa servíruje kúsok ryby, mäsa, šunky, zeleniny alebo inej špeciality. Akási chuťovka alebo delikatesa, ktorá sa samozrejme môže podávať aj bez bagety. Napríklad také pimientos de padrón, ktoré sú obľúbenou pochúťkou na Kanárskych ostrovoch.
Tapa
V Andalúzii si v baroch môžete vypýtať napríklad 3 šunkové krokety „tres croquetas de jamón“, ktoré vám naservírujú na malý tanierik a už ide o tapu (napr. tapa de croquetas). Sloveso „tapar“ znamená zakryť a kedysi bolo v Andalúzii historickým zvykom zakrývať si pohár malým tanierikom, aby doň nevleteli mušky.
Pinchos/Pintxos
Taktiež ide o jednohubku, ktorej názov má pravdepodobne historické korene. Niektoré jednohubky sa skladali z viacerých vrstiev, ktoré by sa na malom kúsku bagety neudržali a tak ich jednoducho prepichli špáradlom. V Baskicku, v jazyku euskera, ich prezývajú pintxos a kedysi boli omnoho menšie než tapasy. V Madride som sa napríklad stretla s tým, že mi v bare Lizaran (tapasový fastfood) po jedle spočítali počet malých a veľkých špáradiel a zaplatila som až po jedle.
Ración
Ración je veľká porcia tapy. Takže namiesto takého malého krúžku sépie na bagete, vám na tanieri prinesú plnú porciu (rozumej plný tanier) sépií. Niekedy sa vás môžu opýtať, či si želáte ración alebo media ración a teda polovičnú porciu taniera.
Tapas v Granade
Tapasmi je preslávená napríklad Granada v Andalúzii, kde si môžete večer zájsť do niektorých barov, objednať si nápoj (víno, pivo, tinto de verano) a k nemu dostanete zdarma tapas. Nejde o žiadnu jednohubku, ale skôr o hlavné jedlo. Nie však v takom množstve, ako sme zvyknutí na Slovensku, ale iba na pošteklenie žalúdka. V baroch ponúkajú napríklad šunkovo-syrový toast s patatas fritas (vyprážanými zemiakmi) alebo šošovicový prívarok s klobásou (lentejas con chorizo). Za jeden večer vám stačí vystriedať 2 až 3 podniky, kde zaplatíte iba za nápoje a ste najedení.
Tapas vo Valladolide
Počas môjho jazykového pobytu španielčiny vo Valladolide v regióne Kastília-León som sa stretla so špeciálnym dňom alebo skôr akciou na tapas. Týmto dňom je štvrtok, medzi domácimi prezývaný „Jueves de tapas y copas“. Do štvrtkovej akcie je zapojených viac ako 50 prevádzok, ktoré ponúkajú zľavu na tapas alebo nápoj. Maximálne tak zaplatíte 2 eurá za tapas s pohárom nápoja (vína alebo piva). V roku 2018 sa vo Valladolide dokonca konal Svetový deň tapasu „El Día mundial de la Tapa“.
Tapas v Zaragoze
Dostávame sa na tapas do mojej aktuálnej domoVine (domácemu vínu?). V Zaragoze máme tiež svoj tapasový deň. Rovnako, ako aj vo Valladolide, aj tu kraľuje štvrtok prezývaný „juepincho“. Názov pospájaný z dvoch slovíčok – jueves a pinchos a teda jednohubkový štvrtok. V tento deň práskajú vo švíkoch hlavne ulice v štvrti Magdalena a ulica Calle del Heroísmo, v ktorých sa nachádzajú bary ponúkajúce tapas alebo pinchos a nápoj za 2 eurá.
Na tapas do podnikov sa zvykne chodiť okolo desiatej hodiny večer, čo je ideálny čas na večeru v Španielsku. Preplnené ulice počas juepincho dostávajú úplné iný šat. Žijú v rytme hudby, ktorá tu znie častokrát z rohu ulice Calle Cortesías. Podaktorí ľudia sa nechávajú unášať melódiou, iní debatujú s pohárikom vínka alebo piva v ruke pred podnikom. Milujem nasávať túto pouličnú atmosféru. Dovnútra baru sa dostanete, iba ak sa pretlačíte pomedzi dav ľudí. Čašník vás však zaregistruje a bleskovou rýchlosťou vám naservíruje, čo si želáte. Potom si svoj tapas odnášate rovno na ulicu.
My sme si z tohto dňa spravili s priateľom taký malý zvyk spojený s kultúrou. Pred dobrým tapasom si zájdeme do múzea, galérie alebo navštívime aktuálnu výstavu, či už v expozičnej sále v La Lonja alebo v paláci Palacio de Sastago. Po kultúrnom zážitku smerujeme do jednej z ulíc, kde sa nachádzajú naše obľúbené bary: Bar Estudios, Bar Entalto, Birosta a ďalšie.
V reštaurácii Champi v Tubo ponúkajú iba šampiňónový hamburger s pivom alebo vínom.
Tubo v Zaragoze
Tapasy alebo pinchos vám v Zaragoze naservírujú aj akýkoľvek iný deň. Mekkou tapasou je preslávená štvrť Tubo, do ktorej sa vchádza cez „tajomnú“ bránu Puerta Cinegia pri španielskom námestí „Plaza España“. Kedysi to bola jedna zo vstupných brán mesta Ceasaraugusta, ale dnes po nej zostali iba ruiny. Ak sa však rozhodnete do Tuba vkročiť popod názov Puerta Cinegia, po pár krokoch vás privíta zakladateľ mesta – rímsky vládca Cézar Augustus. Od neho môžete pokračovať po ulici Calle Libertad.
Na ulici Calle Libertad vám odporúčam navštíviť bar El Champi, v ktorom vám naservírujú šampiňónový hamburger a podnik Taberna Doña Casta s úžasnými kroketami s príchoťami od výmyslu sveta. Vyskúšajte napríklad klasickú kroketu jamón serrano, ktorú tu pripravujú na odlišný spôsob, aj s orechmi. Aby ste si vedeli vypýtať tapas alebo akékoľvek iné jedlo, pomôže vám môj praktický slovník španielskeho jazyka.
Najstaršia reštaurácia s licenciou v Španielsku
Pri potulkách v Tubo by ste nemali vynechať návštevu najstaršej reštaurácie s licenciou v Španielsku. Volá sa Casa Lac a založili ju dvaja Francúzi (1825), ktorí zo svojej krajiny utiekli počas revolúcie a „naučili“ Španielov jesť mimo domu. Na prvom poschodí reštaurácie bola cukráreň a na druhom jedáleň.
Dnes si na spodnom pochodí môžete posedieť pri bare alebo okrúhlom stolíku a pochutnať na tapase alebo racióne a na horné poschodie vás čašník zavedie, ak prídete na večeru. Z pôvodného dizajnu reštaurácie Casa Lac sa zachovala drevená podlaha a luxusné lustre na plafóne. Okrem iného tu môžete obdivovať aj krásnu keramiku „azulejos“ pri schodoch na horné poschodie.
TIP: Ak nie ste veľmi hladní, v Casa Lac ochutnajte z ponuky degustačných tapasov, ktoré vám tu nenaservírujú na malom kúsku bagety, ale nadizajnujú na drevenej doske alebo tanieri. Ak sem zavítate počas obeda, vyberte si denné menu. Určite to neoľutujete, pretože k príprave jedál tu používajú tie najlepšie suroviny od domácich farmárov.
Pinchos v Baskicku
Na severe Španielska v Baskicku sa jednohubky nenazývajú tapas, ale pinchos. Bolo tomu tak od nepamäti a slovíčko tapas by ich mohlo aj uraziť. Namiesto klasického spojenia „ir de tapas“ (v preklade, zájsť si na tapas), Baskovia si zájdu na vínko „ir de txikitos“ (txikitos sú malé poháre vínka). Po mojej nedávnej návšteve na severe Španielska, v meste Bilbao, vám to môžem iba potvrdiť.
Na tapasoch sme s kamarátkou strávili celý víkend, od rána až do večera. Najprv sme začali raňajkami v najväčšej krytej tržnici v Európe „Mercado de Ribera“, pokračovali sme obedovými jednohubkami „pinchos“ na námestí „Plaza Nueva“ a večer sme skončili v bare Irrintzi v Starom meste. Nevynechali sme ani nedeľný zvyk Baskov. Pred slávnostným obedom si zašli na kalmáre „rabas“, ktoré Baskovia zapíjajú bielym vínom Txakoli.
Bary nielen v Bilbao, San Sebastiáne ale aj v celom Baskicku zívajú preplnenými barovými pultmi, ktoré sa prehýbajú od podnosov pinchos všetkých možných druhov – zeleninových, mäsových, rybacích a delikatesných. Z takého veľkého množstva máte problém si vybrať bar, ktorý by vás na prvý pohľad neočaril. Nuž a teraz prichádza jedna pomôcka. Dobrý bar spoznáte podľa toho, že je v ňom veľa ľudí a na zemi pod barovým pultom sa nachádza hromada požmolených servítok a špáradiel (fotografiu sem radšej nebudem dávať). Nuž, španielska kultúra!
Od baru do baru na tapas a pinchos
Španieli milujú nielen futbal, ale aj stretávanie sa s kamarátmi v baroch po práci alebo po posilňovni. Mohla by som to nazvať aj celonárodným športom. Počas víkendov, keď je voľného času o niečo viac, nikdy nezostanú iba v jednom podniku, ale vystriedajú dva až tri. Má to svoju výhodu, pretože nielenže zmeníte prostredie, ale ochutnáte rôzne druhy tapasov a pinchos. My sme si naposledy posedeli aj s Alexandrou – Madridčankou v bare La Flor de la Sierra, odkiaľ sme smerovali do ďalšieho podniku La Viña na baklažán s medom.
Rada na záver: Účet prosím!
V Španielsku platí pravidlo, že v kaviarni, bare alebo reštaurácii účet platíte na konci. To znamená, nie vtedy, keď si objednáte, ale až po konzumácii, keď sa dvihnete zo stoličky na odchod. Počíta sa totižto s tým, že si počas návštevy v podniku môžete ešte niečo doobjednať. Čašníkovi iba pripomeniete, čo všetko ste skonzumovali (častokrát si to on aj pamätá) a zaplatíte.
Magická španielska fráza na pýtanie účtu sa v jednotlivých regiónoch líši. V Aragónsku používame formulku „me cobras, cuando puedas?“ (v preklade: zinkasuješ ma, keď budeš môcť?) a v Madride najčastejšie používajú „dime cuanto te debo“ (povedz mi koľko ti dlžím). Nič však nepokazíte, keď použijete univerzálnu frázu „la cuenta por favor“ (účet prosím) alebo „me cobras?“ (zinkasuješ ma?).
