Ako som koketovala so španielčinou

Španielčina je krásny jazyk a ešte krajšie znie pri počúvaní alebo tancovaní. Pri pomalých melodických piesňach od Melendiho alebo Manuela Carrasca sa musí rozplývať aj ten najskeptickejší romantik. Mňa osobne španielsky jazyk dostal hlavne cez kubánsku salsu. Keby som však v tom čase vedela, že cesta za rozprávaním po španielsky nebude ľahká, ktovie, či by som sa opäť pustila po tej istej ceste. Možno by som sa k nej postavila o niečo zodpovednejšie – systematickejšie. Kto vie.

Nechce sa vám čítať text? Môžete ma počúvať.

Každý človek má inú motiváciu, inú hnaciu silu na učenie cudzieho jazyka. Španielčinou hovorí okolo 600 miliónov ľudí po celom svete a je úradným jazykom v 21 krajinách sveta. Keby som si počas mojich študentských čias mohla vybrať učenie prvého cudzieho jazyka, vybrala by som si španielčinu. Začala som však svetovým jazykom, ktorý bol jediný dostupný na základnej škole – angličtinou. Jazykom, ktorým som paradoxne mala viac príležitostí na rozprávanie doma, i vo svete. Aj napriek štatistike, že ňou rozpráva menej ľudí. Angličtina je stále univerzálnym jazykom niektorých pracujúcich a dovolenkujúcich ľudí.

1. stretnutie so španielčinou: Latino a španielsky frajer

Mojou hlavnom motiváciou na učenie…vlastne by som to nenazývala učením, ale skôr nahliadnutím do knižky španielčiny, bolo tancovanie pôvodných latinskoamerických tancov (latino – salsa, mambo, guaguancó, merenque, samba, cumbia, atď.), ktorými som žila od 16 rokov. Neskôr do toho prišiel španielsky frajer a o väčšiu motiváciu som mala postarané.

Ibaže chodiť na hodiny španielčiny, ako na hodiny klavíra, mi do života veru veľa nedalo. Vždy som si hovorila, keby som tak mala možnosť začať odznova, venovala by som sa španielčine pravidelne, systematicky a zodpovedne. Nie ako lajdák, ktorý si nerobí svoje domáce úlohy, ale víťazoslávne príde na hodinu do jazykovej školy na Palisády a podpíše sa do prezenčky. Z rozbehnutého vlaku sa ťažko vystupuje a ja som teda v tomto tempe pokračovala niekoľko rokov. Veď som mala aj iné voľnočasové aktivity, ako je tanečná skupina, tanečné kurzy a hlavnú prácu redaktorky.

Nebudem počítať roky, ktorými som sa pasívne venovala španielčine. Španielsky frajer so mnou odmietol rozprávať, pretože som údajne nemala dostatočnú slovnú zásobu a po ukončení vzťahu vo mne uhasla aj tá posledná iskrička nádeje na štúdium. Španielčina išla na istý čas bokom. Tanec pokračoval, prišiel slovenský frajer a ja som pomaličky na španielsky jazyk zabúdala. Chodila som asi ešte rok alebo dva na konverzačné hodiny do jazykovej školy. To bola akási pomyslená odmena za to, že som nespravila koncoročný záverečný test a skončila tak na úrovni španielskeho jazyka B1.2.

Ponaučenie alebo životná múdrosť

Pravidelné hodiny španielčiny sú podľa mňa efektívne vtedy, keď sa im aj minimálne rovnaký čas doma venujete. Ak máte dve hodiny týždenne s učiteľom, tak aspoň 2 hodiny venujte jazyku sám doma. Pozrite sa, čo ste preberali na hodine. Zopakujte si slovíčka, španielske frázy a trochu gramatiky. Nebifľujte sa ich, iba si ich memorujte čítaním a vyslovením nahlas. Nenaučíte sa všetko, ale zapamätáte si, čo je vám blízke. Dôležité je aj písanie. Tvorte krátke texty a pokojne sa opýtajte učiteľa, či by vám ich neskontroloval. Jedine tak sa zdokonalíte v písomnom prejave.

Mne chodenie do školy vyhovovalo z jednoduchého dôvodu. Doma som nebola schopná nájsť si čas na štúdium španielčiny, nie to ešte otvoriť knihu a spraviť si pár gramatických cvičení. Čas som využívala efektívne, ako sa len dalo. Po ceste v autobuse do práce alebo z práce som si sem-tam spravila úlohy. Takto som mala aspoň pocit, že niečo pre španielčinu robím.

2. stretnutie so španielčinou: Jazykový kurz vo Valladolide

Po pár rokoch sa niekde vo mne vynorila túžba opäť sa pustiť do španielčiny, ale tentokrát som to zobrať z iného konca. Kamarátka, ktorej vášňou bola taliančina, využila možnosť z Talianskeho inštitútu a požiadala o štipendium talianskeho jazyka na rôznych talianskych školách. Keď to ide s taliančinou, musí to ísť aj so španielčinou, pomyslela som si v tom čase. Ale ako získať informácie? Kto je pri zdroji najbližšie? Nakoniec ma osvietilo, aby som oslovila môjho bývalého učiteľa španielčiny, ktorý si počas leta zvykol odbehnúť do Španielska za vzdelaním.

Takto sa ku mne dostala informácia o možnosti študovať španielčinu zdarma  v autonómnom spoločenstve Castilla y León, v kolíske vzniku kastílčiny – vo Valladolide v Španielsku. Tu som nastúpila do toho pomyselného vlaku, z ktorého som po ukončení štúdia v štátnej jazykovej škole v Bratislave vystúpila. Stačilo požiadať o štipendium, spraviť informatívny jazykový test na zaradenie do skupín a uhradiť zápisné. Podľa testu priamo vo Valencii som sa opäť zaradila do skupiny s úrovňou jazyka B1. Aj napriek tomu, že mi viacerí hovorili, že rozprávam nad túto úroveň, skupinku som nevymenila za druhú, ale pokračovala s ľuďmi, s ktorými sme počas 2 týždňov vytvorili malú komunitu nadšencov španielčiny.

Ponaučenie alebo životná múdrosť

Čo mi dal tento jazykový pobyt v Španielsku? Asi to, že som sa osmelila rozprávať španielsky. Mojim problémom, ako aj problémom viacerých ľudí bolo, že som sa bála rozprávať, pretože som vedela, že rozprávam hrozne, ako Maďar. Tešila som sa však z maličkostí. Napríklad, že som si mohla vypýtať jedlo alebo nápoj v reštaurácii, že som mohla zájsť do pekárničky na čerstvý croissant, že som komunikovala s predavačkou v predajni obuvi, alebo, že na Airbnb ubytovaní sa mohla pozhovárať s domácimi po španielsky. Krátky, ale intenzívny jazykový kurz ma naučil prekonať strach z rozprávania. Aj napriek tomu, že som tu stretla dve Slovenky, dohodli sme sa na komunikácii v španielčine. Veď preto sme prišli do Valladolidu študovať.

3. stretnutie so španielčinou: Najprv cestovanie a potom život v Španielsku

Okrem španielskeho jazyka ma vždy lákalo Španielsko na cestovanie. Je to krajina, v ktorej sa dá v každom kúte objavovať kus histórie. Kontrastná krajina, ktorá poskytuje všetko, čo ku aktívnej dovolenke potrebujete. Takýto mix cestovania, kultúry, vynikajúcej gastronómie a milých ľudí ma vždy nabíjalo pozitívnou energiou. Španielsko som mala precestované krížom krážom, z východu na západ, zo severu na juh a k tomu pár Kanárskych a Baleárskych ostrovov.

Cestovanie po Španielsku ma vždy lákalo, ale o živote na Iberskom polostrove som nepremýšľala. Až mi prišiel do života ďalší Španiel, ktorý mal ochotu so mnou rozprávať po španielsky, a pustiť sa do vzťahu na diaľku. Po čase však vystala otázka, kde budeme spoločne žiť, pretože cestovať každý mesiac do inej destinácie, aby sme sa stretli, nebolo pravé orechové na spoločný život. Ako dočasné riešenie áno, ale nie trvalé. Keď mi v práci v Bratislave končila pracovná zmluva na dobu určitú, rozhodla som sa pre odvážny a dobrodružný krok. Kedy inokedy, keď nie teraz? Pomyslela som si. Idem na skusy do sveta. Do Španielska.

Každý by si určite pomyslel, že som sa vybrala k moru, ale bohužiaľ miesto môjho pobytu bolo určené. Aj s dvoma kuframi som smerovala do vnútrozemia. Na miesto, ktoré je rovnako vzdialené od Barcelony aj Madridu. Keby ste si od týchto dvoch miest nakreslili preponu a odvesny smerovali do jedného bodu, preťali by sa v meste Cézara Augusta – v Zaragoze. V mieste, ktoré sa tak trochu nachádza v Bermudskom trojuholníku, ale verím že časom sa mi podarí spropagovať ho natoľko, že si sem Slováci aj Česi pravidelne odskočia na jednodňový výlet z Madridu a Barcelony, alebo si sem zaletia priamo z Viedne so spoločnosťou Ryanair.

Vyzbrojená istou slovnou zásobou zo španielčiny, ako Don Quijote de la Mancha, vyzbrojený svojou idealistickou predstavou o hľadaní svojej lásky Dulcinei, som sa vybrala do Zaragozy. Tu som už nebola na hodinách španielčiny, ani na jazykovom kurze, ale v reálnom živote. Koľkokrát som si sadala za stôl s rodnými Španielmi, aby som iba načúvala a odchytávala, o čom sa rozprávajú. Boli to dlhé hodiny španielčiny zdarma. Nedostávala som sa vôbec k slovu, pretože zapliesť sa do rozhovoru „meter baza“ vo viacčlennej skupinke bolo pre mňa naozaj umením. Kým by som sa „vykoktala“, stihli by už ďalší desiati niečo povedať.

Vôbec som nemala chuť zasadnúť opäť do školských lavíc, ale ak som chcela získať prácu v Španielsku, bola som nútená niečo pre to spraviť. Tak som sa snažila nájsť pozitíva. Povedala som si, že sa aspoň začnem socializovať, začlením sa do kolektívu, nadviažem nové kamarátstva a druhou, že získam certifikát z úrovne jazyka potrebný k práci v marketingu. Vo viacerých kvalifikovaných pracovných odvetviach vyžadujú Španieli znalosť španielskeho jazyka na úrovni B2.

Prekvapením pre mňa bolo, že potvrdenie o absolvovaní štátnej skúšky na Slovensku, mi v Zaragoze nebolo platné. Pri nástupe do jazykovej školy „Escuela oficial de idiomas nº 1 “ som musela nanovo absolvovať vstupný test, podľa ktorého ma zaradili do skupiny B1.2. No super, pomyslela som si, ako pomaly sa odlepujem od úrovne B1. Keby mi niekto v tom čase povedal, že budem študovať španielčinu ešte 3 semestre, teda rok a pol, asi by som ho vysmiala, že toľko času som nevenovala ani frajerovi, ako španielčine. Ale áno, v januári 2019 som konečne doštudovala úroveň B2.2 a myslím si, že si na istý čas dám pokoj od chodenia do školy.

Po dvoch rokoch života v Španielsku môžem prehlásiť, že konečne zachytávam jednotlivé slová, viem sa zapojiť do konverzácie medzi Španielov a získala som kamarátky (cudzinky) z jazykovej školy. Aj keď ešte stále nemám úplne ten správny šušlavý prízvuk a plytvám používaním okrasných španielskych slovíčok, začínam sa konečne cítiť so španielčinou komfortne. Možno až tak, že môj mozog občas rozmýšľa v tomto jazyku. Letuške namiesto angličtiny odpovedám španielsky a rovnako aj mojim rodičom. Vrcholom všetkého je, keď mi vlastný frajer povie, že nevedel, že tak veľa rozprávam. Odkedy viem lepšie španielsky, moja intenzita rozprávania sa zvýšila.

Ponaučenie alebo životná múdrosť

Nestačí chodiť iba na hodiny španielčiny, ale španielčinou treba žiť. Pozerať filmy (najlepšie s titulkami), čítať knihy (začať pokojne aj od detských), chodiť do spoločnosti ľudí, ktorí rozprávajú touto rečou (napríklad každú prvú stredu v mesiaci do Jazykovej kaviarne KC Dunaj v Bratislave). Nezabúdajte však, že mozog rýchlo zabúda, preto mu treba pravidelne osviežovať pamäť. Ako?

Je fajn sa taktiež vybrať na dovolenku do Španielska, pretože príležitosti na rozprávanie sa nájdu na každom rohu. Aby ste boli v kontakte s rodenými Španielmi, môžete si rezervovať zdieľaný byt cez Airbnb, chodiť do reštaurácie, kam domáci, vybrať sa na pláž, kam nechodia turisti a navštíviť kultúrne podujatia. Ak si chcete zopakovať pár užitočných španielskych slovíčok a fráz, otvorte si tento praktický slovník: Španielčina na dovolenku. V článku nájdete aj typické jedlá v jednotlivých autonómnych oblastiach Španielska. Hasta luego!

Pri zdokonaľovaní španielskeho jazyka mi pomohlo aj sledovanie filmov, seriálov, čítanie kníh a počúvanie rádia. Tu sú moje tipy!

Španielčina: Tipy na filmy, seriály, knihy, rádiá a jazykový pobyt