Každá krajina, či už Španielsko alebo Slovensko ti dáva nejaký pocit. Taký ten pocit, ako keď zacítiš vôňu nedeľného obeda, alebo iba vánok, ktorý ti pripomenie niečo z tvojej minulosti. A tak aj mne prichádzajú na um myšlienky v závislosti od prostredia v ktorom sa nachádzam.
Keď som v Španielsku nestále myslím na to, aké sú veci odlišné od Slovenska. Cítim sa trochu ako na inej planéte. Keď som na Slovensku, hovorím si, ako sa tu dobre cítim. Vo vzduchu cítim domovinu. Tento pocit sa mi nezmenil. Vždy som sa na Slovensku dobre cítila. Výnimku v mojom živote asi tvorilo obdobie, keď som sa vrátila z jazykového pobytu vo Valladolide, kde som študovala španielčinu. Všetko na Slovensku sa mi zdalo šedivé. Všade samí pochmúrni neusmievaví ľudia a práca, ktorú som robila z povinnosti a nie z lásky. V Španielsku som naopak prežila presný opak. Všade samí dobrosrdeční a milí ľudia, učila som španielsky jazyk a na každom rohu samé pozitívne emócie.
Dovolenkový syndróm
Áno, viem, vedela som to a teraz to môžem povedať aj nahlas, že pocit, ktorý máte na dovolenke je akoby vytrhnutý z reality. Zažívate tu poväčšine iba pekné veci a nepríjemné alebo tie bežné spojené s chodom „normálneho“ života, neriešite – počkajú vás doma. Ten môj dovolenkový pocit zo Španielska sa zmenil, keď som začala bývať v Zaragoze. Po nejakom čase som aj vyhlásila: Keby som tu nemusela riešiť všetky problémy, cítila by som sa ako na permanentnej dovolenke.
Slovensko, moja domovina
V Španielsku je zo mňa iná osoba. Som iná, vyčnievam z davu Španielov. Nemám ich črty tváre, ani farbu vlasov. Keď prehovorím, tak sa pýtajú odkiaľ som, či som sem prišla študovať cez Erasmus. Som iná. OK, hovorím si, že veď byť iný je super. Ľudia si ma aspoň rýchlo zapamätajú. Na „prvý pohľad“ sa všetci zaujímajú a na ten „druhý“ ma neprijímajú medzi seba. Stále som pre nich cudzinec. Aspoň v Zaragoze to takto funguje. Pre koho nie som cudzinec, sú cudzinci. Som jeden z nich a patrím do ich skupiny.
Učiteľka angličtiny, copywriterka, blogerka, sprievodkyňa
V Španielsku som Slovenka. Tá, čo chce nadviazať na pracovný život tam, kde skončila na Slovensku. Tá, ktorá sa nevzdáva a robí tisíc vecí. Tá, ktorá neustále spoznáva všetko nové. Tá, ktorej sa prihovoria, ako super tancuje. Tá, ktorá je milá a vie sa hrať s deťmi. Tá, ktorá sa s nimi rozpráva po anglicky. Tá, ktorá pracuje ako copywriterka za študentskú odmenu. Tá, ktorá ma svoj blog Life is a Journey.sk a píše o Španielsku pre Slovákov a Čechov. Tá, ktorá začala robiť sprievodkyňu po Zaragoze. Ale kde je moje skutočné JA? Zostalo v Bratislave alebo sa prediera na povrch pri objavovaní, sprevádzaní, cestovaní a písaní o Španielsku?
Latino, salsa, španielčina
Na Slovensku som bola redaktorka (2 roky aj HR-istka), tanečníčka a učiteľka latino tancov pre deti a dospelých. Na kanáli YouTube ma nájdete pod menom Andreita Miklas. Chodila som na hodiny španielčiny. Žila si svoj farebný svet v rytme salsy a španielskeho jazyka. Keď sa na to pozriete, je tam určitá paralela so Španielskom. Ale napriek tomuto postrehu, doma je doma. Tam, kde mám rodinu a priateľov, svoje zázemie.
