Hrady v Španielsku: Zaujímavosti a legendy z Aragónska

Nedobytné hrady v španielskom regióne Aragónsko môžete navštíviť, ak sa počas celého roka vyberiete na turistiku do Pyrenejí, prídete si zalyžovať do známych lyžiarskych stredísk alebo navštívite mesto Zaragoza a jej okolie. Spoznajte zaujímavú históriu hradov v Aragónsku, ich legendy a príbehy, ktoré nikde inde nenájdete.

Nechce sa vám čítať text? Môžete ma počúvať.

Pre všetkých milovníkov histórie som sa rozhodla pripraviť seriál o hradoch, kláštoroch a katedrálach v Aragónsku. V tomto diely vám porozprávam rôzne zaujímavosti a legendy o hradoch, ktoré o nich kolujú. Väčšina z nich ťažké bitky, obliehanie, či nedostatočné zaobchádzanie „neprežili“ a tak z nich zostali iba ruiny. Napriek tomu sú vo viacerých lokalitách dominantou mesta. Už z diaľky sa vynímajú na kopci alebo sa aj nenápadne schovávajú pred očami návštevníkov. Virtuálne navštívime hrady (1-5) nad mestom Zaragoza, v blízkosti Pyrenejí a v jeho druhej časti sa pozrieme na hrady pod Zaragozou (6-8).

1. Hrad sv. Petra „Castillo de San Pedro“/Citadela „Cuidadela de Jaca“

Jaca je malé mestečko v Aragónsku ležiace v blízkosti francúzskych hraníc. Vďaka svojej strategickej polohe tu v 16. storočí postavili v strede mesta citadelu „Ciudadela de Jaca“ alebo prezývanú aj hrad „Castillo de San Pedro“. Pevnosť z diaľky nebolo vidieť, pretože sa nachádzala v nížine a vďaka tvaru vo forme päťuholníka mala prepracovaný systém obrany. V prípade, že sa nepriatelia blížili zo strany Pyrenejí, o ich príchode informovali hliadkujúci vojaci pomocou osvetlenia na priľahlom kopci pri pevnosti Fuerte de Rapitán.

Na každej jednej z piatich bášt sa nachádzala delostrelecká jednotka pripravená kedykoľvek zaútočiť. Nepriateľov dokonca mohli likvidovať bez použitia zbrane, keďže po celom obvode pevnosti Cuidadela de Jaca bola vybudovaná hlboká priepasť. Dnes sa tu voľne pohybujú jelene, ktoré volajú „prirodzená kosačka trávy“. V prípade potreby bolo na obranu hradu pripravených 300 vojakov žijúcich v kasárňach. Tí si svoju povinnosť splnili iba počas Španielskej vojny za nezávislosť. Pevnosť nakoniec dobili francúzske jednotky, ktoré ju obsadili na 4 roky.

V blízkosti španielskeho mestečka Jaca sa nachádzajú aj známe lyžiarske strediská, ako je Astún, Candanchú, Formigal alebo Panticosa. My sme v meste, ktoré prezývajú aj vstupná brána do Pyrenejí, strávili Silvester 2018 a odtiaľto uskutočňovali „nájazdy“ na zasnežené svahy hôr. Avšak do Pyrenejí sa dá vyraziť aj počas celého roka a podniknúť niekoľko krátkych i dlhých turistických trás. Stojí za to si pozrieť nádherné výhľady a krásne dediny.

2. Hrad „Castillo de Loarre“

Hrad Castillo de Loarre v Španielsku dal postaviť kráľ Sancho III el Mayor de Navarra v roku 1020. Slúžil na obranu proti arabským nájazdom a za vlády Ferdinanda Aragónskeho a Isabel Kastílskej sa stal najdôležitejším miestom kresťanskej moci. Hrad, ktorý slúžil ako prototyp na výstavbu hradov v celom Španielsku, mal svoje strategické miesto. Stojí na skalnatom kopci nad dedinou Loarre a z diaľky ho nie je ani spoznať. Je akoby obrastený do skaly. Nebyť domácich obyvateľov, ktorí po jeho opustení potrebovali materiál na výstavbu svojich domov, stál by tu hrad v celej svojej kráse dodnes. Aj napriek tejto skutočnosti je však Castillo de Loarre považovaný za najlepšie zachovalý hrad v románskom slohu v Európe.

Dominantou hradu Castillo de Loarre boli dokonale vybudované obranné mechanizmy. Jedným z nich je napríklad múr pred hlavnou bránou, ktorý znemožňoval nepriateľom vyvaliť kmeňom stromu mohutný vstup do hradu a vniknúť dovnútra. Ďalšia nástraha číhala na podlahe v jednej zo sál, kde sa nachádzal otvor do suterénu. V prípade vpádu nepriateľov úzka chodba dovoľovala vstupovať iba po jednom nepriateľovi a tak ich mohli rýchlejšie likvidovať.

Jedna z legiend hovorí o tom, že v múroch hradu zomrel gróf Don Julián, ktorého pochovali zaživa za najväčšiu zradu v histórii Španielska. Údajne pri vstupe do kostola, ktorý dali neskôr na hrade postaviť, pošliapali jeho telo za to, že moslimom „otvoril“ dvere na Iberský polostrov. Stredoveký hrad Castillo de Loarre si dokonca zahral v hollywoodskom filme režiséra Ridleyho Scotta Kráľovstvo nebeské a National Geographic ho zaradil medzi 21. najkrajších hradov sveta. V jeho neďalekej blízkosti sa nachádza živá lezecká stena Mallos de Riglos, o ktorej som sa viac rozpísala v článku 5 turistických trás v Aragónsku.

3. Hrad „Castillo de Sos del Rey Católico“

Španielsky kráľ Ferdinand II. Katolícky (Fernando El Católico) sa narodil 120 km od Zaragozy, v malej kamennej dedinke Sos del Rey Católico, kde sa každý rok počas marcových dní konajú tradičné slávnosti pri príležitosti jeho narodenia. Vďaka tomu, že Ferdinand II. prišiel na svet v Aragónsku, mohol sa stať legitímnym španielskym kráľom. Ak by ho matka neporodila na tomto území, o kráľovský trón by sa musel podeliť so svojim bratom narodeným v regióne Navarra. Keď sa dospelý Ferdinand II. oženil s Izabelou Kastílskou, spoločne dobyli Granadu, vyhnali Arabov a dovŕšili reconquistu (znovudobytie) Španielska.

Na kopci, v najvyššom bode dediny Sos del Rey Católico, stojí už iba spomienka na niekdajší hrad „Castillo de Sos del Rey Católico“. Tou spomienkou je zrekonštruovaná spomienková veža „Torre de homenaje de castillo“, v ktorej v roku 1452 pokrstili kráľa Ferdinanda II. Katolíckeho.

Po jeho smrti sa stal kráľom najstarší syn jeho dcéry Jany (prezývanej aj Juana loca „bláznivá“). Na španielsky trón sa tak koncom 15. storočia dostal Karol a v Španielsku zavládla éra vlády Habsburgovcov. Túto zaujímavosť som sa dozvedela zo slovenskej knihy Stručné dejiny Slovenska pre mladých čitateľov (autor Denisa Gaálová), ktorú som prednedávnom prečítala.

4. Hrad v Alquézar „Castillo del Alquézar“

Stačí vyšliapať pár schodíkov nad dedinou Alquézar (v preklade pevnosť „alcázar) a ocitnete sa na hrade „Castillo del Alquézar“, ktorý sa v 18. storočí premenil na kláštor „Colegiata de Alquézar“. Po týchto schodoch kráčalo v noci aj mladé dievča z dediny Buera za maurským kráľom, ktorý si podmaňoval krásne panny. V túto noc však deva mala iné poslanie. Vybehla na najvyššiu vežu hradu „Castillo de Alquézar“ a vyslala kresťanským vojskám svetelný signál na útok. Aby svoju misiu splnila až do konca, kráľa navštívila v jeho komnate. Rozpustila si krásne blond vlasy, z ktorých jej vypadol hrebeň a ten zabodol sa priamo do srdca vládcu.

Legenda hovorí o tom, že maurský kráľ si vlastným mečom odrezal hlavu a vytiahol ju z okna. Kresťanské vojská počas znovudobytia Španielska zaútočili na hrad a poddaní, ktorí zostali bez svojho vodcu sa dali na útek kurióznym spôsobom. Zaviazali si šatkou oči, nasadli na koňa a cválali do neznáma. Ich zúfalé výkriky sú údajne počuť až dodnes. Na jednej z fasád domu v dedine Alguézar nájdete aj emblém z roku 1784, na ktorom je vyobrazená trojposchodová veža s vystrčeným ramenom, ktorá drží kópiu s prepichnutou hlavou.

Ak sa vám nebude chcieť tráviť čas hľadaním tohto erbu, môžete sa vybrať na turistiku od dediny Alguézar až k prehistorickým maľbám na stenách jaskyne Abrigo de Quizans alebo Covacho de Chimiachas. V aragónskej dedine pred Pyrenejami sa nudiť určite nebudete. Okrem turistiky môžete podniknúť aj krátku prechádzku okolo obce alebo sa v letných mesiacoch vybrať na kaňoning po rieke Vero. Viac sa dočítate v článku 5 turistických trás v Aragónsku.

5. Hrad v Boltaña „Castillo de Boltaña“

Zrúcanina hradu „Castillo de Boltaña“ leží obkolesená prírodou, v malebnej dedinke Boltaña v Pyrenejach. My sme sa sem vybrali na konci nášho výletu počas Veľkej noci. Nuž, rozmýšľali sme, či sa ísť najprv najesť do miestnej vynikajúcej reštaurácie Casa Coronel alebo zájsť k zrúcanine. Rozhodli sme sa dodať si najprv energiu, veď čo ak by sme potrebovali viac síl po výstupe na hrad. Legenda totižto hovorí o tom, že to bolo miesto stretávania sa čarodejníc, kde vykonávali svoje magické rituály. Z kopca, na ktorom stál hrad, prelietavali do neďalekej dediny Telle alebo do El Turbón.

Hrad v dedine Boltaña od 11. storočia stráži údolie rieky Ara. Od začiatku jeho výstavby mal slúžiť na ochranu katolíckych kráľov počas reconquisty. Keďže stojí na samom vrchu kopca, prispôsobili ho tvaru skaly a tak získal šesťuholníkový tvar. Hovorí sa aj to, že niekde na tomto mieste vzniklo Aragónske kráľovstvo. Boltaña bola v 12. storočí oslobodená spod nadvlády Moslimov a jej vedenia sa ujal kráľ Alfonsa I., známy pod menom bojovník „El Batallador“.

6. Hrad v Cadrete „Castillo de Cadrete“

Počas vládnutia Maurov „Moros“ na území Španielska malo veľa hradov vybudovanú sieť podzemných chodieb „caños“. V niektorých prípadoch boli medzi sebou prepojené dva hrady, inokedy chodba končila v obytnom dome v dedine, záhrade, alebo vyúsťovala do rieky. Hovorí sa o tom, že veľa domov v dedinke Cadrete pri Zaragoze je poprepájaná práve týmito podzemnými chodbami označenými keramickými kachličkami „azulejos“. Vraj boli vybudované, aby v prípade obkľúčenia hradu slúžili ako úniková cesta alebo ústili k najbližšej rieke.

Ruiny hradu Castillo de Cadrete sa nachádzajú na malom kopci Las Planas (v preklade rovina). Na obľúbenom mieste pre cyklistov, ktorí tu majú vybudované svoje cesty-necesty aj mimo asfaltky. Aj keď sa to nezdá, na samotnom vrchole cestička nie je úplne rovná, ale má jemné prevýšenie. Keď fúka silný vietor severák „cierzo“, sa bicyklovanie razom premení na preteky s vetrom.

 

7. Hrad v Anento „Castillo de Anento“

Hrad Anento sa týči na kopci nad dedinou Anento, ktorá získala titul Najkrajšie dediny Španielska „Los pueblos más bonitos de España“. K jeho zachovalej časti je možné dostať sa po absolvovaní 2,5 alebo 3,5 kilometrového okruhu, ktorý prechádza cez miesto z ktorého prší, aj keď neprší „Aguallueves“. Výstup na hrad „Castillo de Anento“ je označený značkou „Castillo“ a do dediny späť je možné vrátiť sa z druhej strany hradu. Stačí zísť popod malý most spájajúci les s hradom a pustiť sa dole schodmi po pravej strane hradu.

Castillo de Anento patrí k menším hradom zo 14. storočia a slúžil ako útočisko proti útokom vojakov na čele s kráľom Petrom I. Kastílskym. Z hradu sa zachovala už iba jeho priečelie a dve vežičky, ktoré sú spojené chodbou s nádhernými klenbami. Prístup k hradu bol kedysi dobre zabezpečený vďaka padaciemu mostu nad priepasťou.

8. Hrad v Albarracín „Castillo de Albarracín“

V pohorí Sierra de Albarracín sa ukrýva nádherná prírodná scenéria podobná Jánošíkovym dieram na Slovensku, romantický príbeh medzi Carolinou a Pedrom a zároveň kedysi nedobytná pevnosť islamského pôvodu „Castillo de Albarracín“. Na vrchole hory nad mestom sa tiahne dlhý kamenný múr po celom obvode. V čase jeho postavenie sa vo vnútornej časti nachádzalo niekoľko palácov z 12. storočia, pričom hlavné sídlo kráľa bolo na najvyššej úrovni. Podľa archeologických nálezov sa zistilo, že jeho súčasťou bolo nádvorie s veľkou cisternou a arabskými kúpelmi „hamman“. Albarracín bol súčasťou kalifátu, teda územia spravovaného Moslimami. Dnes sú z hradu Albarracín už iba ruiny, ktoré si rozprávajú svoju históriu.