Pozývam vás na virtuálnu prehliadku unikátnych katedrál v autonómnom spoločenstve Aragónsko v Španielsku. Viaceré z nich ukrývajú nielen zaujímavú históriu, ale aj prednedávnom objavené poklady, či záhady, z ktorých vznikli konšpiračné teórie. Ak by ste do katedrál nakukli bez poznatku predchádzajúcich informácií, zdali by sa vám pekné. Ale ak do týchto posvätných stánkov nahliadnete momentálne iba cez fotografie a vydáte sa za hľadaním ich pokladov, hneď sa vám budú zdať unikátne.
Nechce sa vám čítať text? Môžete ma počúvať.
Na predchádzajúcej ceste sme sa vrátili v čase do obdobia častých bitiek o trón, kedy sa na obranu španielskych miest stavali nedobytné hrady. Medzi miestnymi obyvateľmi vznikali rôzne legendy a mýty, ktoré sa dostali až do mojich uší. Prečítať ste si ich mohli v prvom diele seriálu (o španielskych hradoch, katedrálach, kláštoroch a palácoch) s názvom Hrady v Španielsku: Zaujímavosti a legendy z Aragónska. V dnešnej druhej časti sa vyberieme hľadať poklady, ktoré ukrývajú viaceré katedrály v tomto autonómnom spoločenstve Španielska.
Katedrála-Bazilika El Pilar (Zaragoza, Španielsko)
„Catedral-Basílica de Nuestra Señora del Pilar“
Dám vám 4 indikácie. Nevybuchnuté bomby, Goyova zničená freska, zmenšujúci sa základný stĺp katedrály, skrytý výťah.
Poďme teda pekne po poriadku za hľadaním pokladov. Bazilika El Pilar je dominantou mesta Zaragozy v Španielsku a z každej svetovej strany sa vynímajú jej štíhle vežičky a farebné kupoly zdobené v mudéjarskom štýle. Pri príchode k nej z ulice Calle de Alfonso I. sa vám bude krásne odkrývať pred očami. Akonáhle vstúpite na námestie Plaza del Pilar nebudete vedieť, kam skôr sa pozrieť a možno iba náhodou vám padne zrak na zem, kde medzi kachličkami zbadáte „zaplátanú“ dieru kamenným krížom s dátumom.
Nevybuchnuté bomby
Písal sa rok 1936, kedy boli 3. augusta počas španielskej občianskej vojny zhodené republikánskym pilotom 4 bomby. Jedna dopadla do rieky Ebro, druhá na námestie Plaza del Pilar (viď fotografia vyššie) a ďalšie dve pristáli v Katedrále-Bazilike El Pilar. Jedna z nevybuchnutých bômb poškodila Goyovu fresku na kupole a druhá zničila časť malej kaplnky „El Camarín“ vnútri svetostánku. Dôkaz o ich existencii nájdete pripevnený na stĺpe pri tejto kaplnke (viď fotografia nižšie).
Goyova zničená freska
Prečo však bomby nevybuchli? Existuje niekoľko teórií. Jedna hovorí o tom, že letec zhodil bomby z veľmi nízkej letovej hladiny a preto neexplodovali, a druhá, že mesto Zaragoza ochraňuje patrónka mesta Panna Mária (El Pilar), ktorá domácich obyvateľov zachránila od nešťastia a udelila mestu milosrdenstvo. Akokoľvek to už bolo sa nedozvieme, ale aspoň vám dám malú nápovedu. Oproti stene, kde ležia nevybuchnuté bomby sa nachádza kupola aj s Goyovou freskou Nanebovzatie Panny Márie „Adoración del nombre del Dios“. Stačí, ak hlavu vytočíte smerom dohora, pozriete do pravého dolného rohu a poklad máte odhalený.
Zmenšujúci sa stĺp
Základným kameňom niekdajšieho kostola je mramorový stĺp vo výške 177 centimetrov, ktorý doteraz nebol premiestnený. Hovorí sa o tom, že je to stĺp na ktorom sa v 1. storočí sv. Jakubovi zjavila Panna Mária aj s anjelmi a zvestovala mu, že na tomto mieste bude postavený kostol s jej ochranou až do konca sveta. Na jeho vrchnej časti je umiestnená malá soška Panny Márie, ktorú skoro každý deň obliekajú do inej „sukne“, teda plášťa alebo po španielsky „manto“.
Teraz sa však z malej kaplnky „camarín“, v ktorej stojí stĺp, premiestnite k jeho zadnej strane a prídete na miesto, ktoré bozkáva neskutočne veľa návštevníkov. Ide o posvätné miesto uctievané nielen pútnikmi, ale aj domácimi obyvateľmi. Vďaka toľkým bozkom za viac ako dvetisíc rokov stratil tento stĺp na svojom objeme a zmenšil sa o neuveriteľných 7 cm.
Tajné dvere k výťahu
Stačí si zistiť, ako sa po španielsky povie výťah a posledný poklad máte ľahko rozlúsknutí. Otvoríte mohutné drevené dvere, cez ktoré sa dostanete k pokladni a tu zaplatíte priekupníkovi. Nie, robím si srandu. Za vstup na vrchol do jednej z veží Katedrály-Baziliky El Pilar zaplatíte pracovníčke pri okienku. Onedlho sa vám tak naskytne najkrajší výhľad na celé mesto Zaragozu. Malým tajomstvo je, že ten najlepší výhľad je hneď pri vystúpení z výťahu. Na tomto mieste totižto nie je natiahnutá ochranná sieťka, takže vám nič nestojí vo výhľade. Možno iba tehlové múry veže El Pilar.
Katedrála La Seo (Zaragoza, Španielsko)
„Catedral de Salvador de Zaragoza“
Opäť vám dám 4 indície. Ležiace polmesiace, kráľovský prechod, hlavný oltár, múzeum tapisérii.
Z Katedrály-Baziliky El Pilar prejdeme iba o kúsok ďalej na námestie Plaza de la Seo v Španielsku. Z námestia El Pilar, ktoré nesie titul najväčšie pešie námestie v Európskej únii, sa presunieme popri radnici „Ayuntamiento de Zaragoza“, bývalej tržnici „La Lonja“, spravíme pár krokov cez cestu a pred nami sa bude nachádzať Katedrála La Seo. Prv, než do nej vstúpime, nazrieme do uličky „Calle de Sepulcro“, ktorá nám prezradí prvé dve indície. Jednou z nich je nádherne zdobená stena farebnými kachličkami, črepinami skla a hnedastými tehlami zapadajúcimi do seba a druhou niekdajší prechod do katedrály.
Ležiace polmesiace
Unikátnu stenu Katedrály La Seo s názvom „Muro de la Parroquieta“ zdobí mudejarská stena skonštruovaná aragónskymi majstrami a architektami zo Sevilly zo 14. storočia. Mudejarský štýl je akýsi mix slohov. Za jeho zrodom stoja moslimovia, ktorí žili na území Španielska v 14. storočí. Španielski králi po znovudobytí Španielska dovolili moslimom zostať na ich území za podmienky, že budú tvoriť a pokračovať vo svojom remesle. A tak na území Aragónska vznikol jedinečný štýl „mudéjar“, ktorý kombinuje viaceré materiály, ako je tehla, keramika, sadra či sklo.
Aby som však nezabudla na náš poklad, ktorý sa nachádza na tejto stene. Skúste tu nájsť moslimský symbol rodiny.Tento motív sa opakuje v každom jednom oblúku na spodnej časti steny. Hľadajte „ležiace“ polmesiace „luna“ a ďalšiu indíciu máte objavenú. Našli ste ju?
Kráľovský prechod
Oproti muderskej stene sa nachádza historické múzeum Zaragozy „Museo Alma Mater“. Toto miesto bolo kedysi arcibiskupským palácom, v ktorom žili aragónski králi. Aby mohli za svojho života v neohrození prejsť zo svojho sídla do Katedrály La Seo, prechádzali cez „kráľovský prechod“, teda arcibiskupskú klenbu „Arco del Arzobispo“.
Dnes by ste tento prechod márne hľadali, avšak skúste na tehlových kachličkách na stene nájsť časť jeho odtlačku. Ako taký výklenok vyzeral, si môžeme pripomenúť o pár metrov ďalej. Stačí prejsť cez námestie „Plaza San Bruno“ a zabočiť doprava do ulice „Calle de Arco de Deán“, kde sa nachádza zachovalý oblúk „Arco de Deán“, ktorým prechádzali kňazi do Katedrály La Seo.
Hlavný oltár
Poďme však konečne nahliadnuť dovnútra prvej kresťanskej katedrály v Zaragoze, ktorá sa zrodila z mešity po dobití Saragusty (bývalá Zaragoza) Alfonsom I. v 12. storočí. Myslím, že tretí poklad nájdete veľmi rýchlo, pretože sa bude vynímať v celej svojej kráse rovno pred vami po vstupe do Katedrály La Seo. Hlavný oltár je jeden z najkrajších oltárov stredovekej Európy. Podľa jeho predlohy boli zhotovené aj ďalšie v kráľovstve, ako napríklad hlavný oltár v Katedrále-Bazilike El Pilar.
Múzeum tapisérií
Nuž a teraz už len nájsť „skryté dvere“, vyjsť pár schodíkov a nájdete posledný poklad v katedrále viacerých slohov (ako je románsky, mudejarský, gotický, renesančný a barokový) La Seo. Jeho súčasťou je Múzeum tapisérií „Museo de Tapices“, ktoré ukrýva najlepšie zbierky flámskych tapisérií na svete. Keby tieto ručne tkané gobelíny vedeli rozprávať, tak by z nich všetky postavičky asi povyskakovali z plátna a porozprávali aj to, čo sa do histórie nedostalo. Úžasné na tých tapisériách je, že ich príbeh sa musíte naučiť čítať z ľavej strany do pravej. Niektoré majú dokonca aj viac častí, ako seriál na pokračovanie.
Tarazonská katedrála (Tarazona, Španielsko)
„Catedral de Santa María de la Huerta“
Indíciou je maľba na stenách.
Aby sme objavili jeden veľký poklad mimo Zaragozy v Španielsku, sadáme do auta a vyrážame na 86 kilometrovú cestu do katedrály prezývanú aj sixtínska kaplnka španielskej renesancie. Do Tarazony, kde sa každoročne v auguste koná slávnosť Cipotegato, podobná slávnej La Tomatine z mesta Buñol. Namiesto hádzania rajčín medzi sebou, ich zúčastnení hádžu do šaša, ktorého úlohou je prejsť cez dav ľudí v historickom centre mesta Tarazony a vyliezť na sochu na námestí pred radnicou. A to samozrejme bez ujmi na zdraví.
Nuž, ale trochu som odbočila od témy. Poďme už vkročiť do zrekonštruovanej katedrály v Tarazone „Catedral de Santa María de la Huerta“. Máme veľké šťastie, pretože sme prišli na miesto, ktoré bolo skoro 30 rokov zatvorené kvôli rekonštrukcii. Ale vďaka nej, reštaurátori objavili viaceré poklady.
Jedným zo skrytých a dlho ukrývaných pokladov sú obrazy na stenách a kupolách od autora Alonsa Gonzáleza, ktorý vo svojich maľbách znázornil kresťanský zápas medzi cnosťami a necnosťami človeka. Urobil to rafinovane, kedy proti sebe postavil biblické a mytologické páry, ako je Adam a Eva, Jozef a Safira, Dido a Aenaeas, Apollo a Venuša, ako aj ďalšie. Len čo ich maliar dokreslil, z Talianska prišlo nariadenie, že sa zakazuje znázorňovanie mytologických bytostí a ľudí bez odevu vo všetkých náboženských stánkoch. A tak zostali obrazy skryté, až do roku 1997. Tak čo, skúsite ich nájsť na stenách?
Zmenou si počas svojej existencie prešiel aj samotný interiér Tarazonskej katedrály. Dnes ho päť „obliekli“ do sivej farby s bielym orámovaním kamenných kvádrov, čo by malo navodzovať efekt, že katedrála má znížený strop, ale v skutočnosti pôsobí mohutnejším dojmom. Fascinujúcim prvkom na katedrále je sklenené okno kruhového tvaru, nachádzajúce sa na protiľahlej strane oltáru. Od neho dopadá svetlo presne pred obetný stôl a navodzuje magickú atmosféru. Veď pozrite si video dole pod fotografiami a uvidíte.
Katedrála sv. Vincenta (Roda de Isábena, Španielsko)
„Catedral de San Vicente de Roda de Isábena“
Indícia bude tentokrát: pútnická reštaurácia v kláštore.
Náš posledný poklad sa ukrýva za Katedrálou sv. Vincenta, v jednej z najkrajších dedín Španielska, ktorá sa vyníma na kopci vo výške 907 metrov. Predstavujem vám malú obec Roda de Isábena. Keďže v čase nášho príchodu bola katedrála zatvorená, neostávalo nám nič iné, iba sa poobzerať okolo nej. Nuž a tak sme našli poklad, ktorý je napojený na románsku katedrálu, ba priam je s ňou skoro „zrastený“. Bývalý kláštor s malým nádvorím kedysi hostil pocestných pútnikov a dnes asi všetkých milovníkov dobrého jedla, ktorí zavítajú do tohto kraja.
Týmto pokladom je reštaurácia s názvom „Hospedería de Catedral“, kde vám naservírujú jedlo ako pre kráľov. A nielen to. Vďaka atmosfére, ktorá sála z každého kúta jeho interiéru sa budete cítiť ako králi. Reštaurácia je dokonca zaradená v Michelinskom sprievodcovi a keď sa tu budete chcieť zastaviť na obed alebo večeru, odporúčam vám dopredu si rezervovať miesto.
Možno vás zaujme aj článok, kde som sa vybrala po kráľovskej ceste v Španielsku: Po stopách nádherných katedrál
