S láskou odchádzam zo Španielska, s radosťou prichádzam na Slovensko

Ďakujem ti Španielsko za všetky príležitosti, ktoré sa mi naskytli počas môjho 3-ročného pôsobenia v Zaragoze. Na začiatku som do krajiny prichádzala s veľkými očakávaniami. Myslela som si, že „dobyjem“ Zaragozu. Mala som tisíc nápadov, čím sa živiť, pretože som vedela, že s novinárčinou veľmi nepochodím. Moja druhá kreatívna časť mojej osobnosti sa tiež ozývala a ja som sa túžila uplatniť. Áno, prichádzala som do krajiny s ružovými okuliarmi a postupne sa sklíčka sfarbovali do iných odtieňov.

Španielsko som poznala vďaka viacerým cestám uskutočnených zo severu na juh, či z východu na západ. Nešla som žiť do neznámeho prostredia, ale do prostriedka, ktoré som si pred životom v Zaragoze zamilovala. Paradoxom však je, že práve 5. najväčšie mesto Španielska sa mi na mojich cestách schovávalo. Pamätám si, keď sme veľmi dávno prechádzali cez mesto do Sorie a môj bývalý španielsky priateľ mi tvrdil, že v tomto meste nič zaujímavého nie je. A tak som si to musela ísť overiť na vlastné oči, až keď som sem prišla žiť. Áno, aj tentokrát ma do Španielska zaviala láska k Španielovi.

Ako všetkým hovorím, Španielsko je úžasná krajina na cestovanie, gastronómiu, jazyk či kultúru. Strávenie dovolenky je preto ideálnou kombináciou pre všetkých, ktorí milujú more, oceán alebo hory. Každý si tu nájde svoj vysnívaný kúsok zeme, kam by sa určite s radosťou vracal. Aj malá dedinka dokáže očariť. Na zážitky je Španielsko ako stvorené. Dovolenka je však dovolenka a reálny život začína v okamihu státia pevnými nohami na zem.

Rada by som ti milá Zaragoza/Španielsko venovala tento ďakovný list:

1. Ďakujem ti Španielsko, že som sa zdokonalila v španielčine. Aj keď som si to na začiatku odtrpela, keď som niekoľko hodín počúvala debaty Víctorových kamarátov a vôbec som sa nevedela zapojiť do komunikácie. Jednoducho som si to musela odsedieť ako v lavici na základnej škole, aby sme potom (skoro) bezproblémovo dokázali komunikovať s mojim partnerom, vybaviť si všetko na úradoch, u lekára, či viesť tanečné hodiny v španielskom jazyku.

2. Ďakujem ti za všetkých ľudí, ktorých som stretla na svojej ceste v Zaragoze. Za skupinku Sloveniek (bola nás tu do 10), za partiu super báb z jazykovej škole, s ktorými sme chodili na kávičky. Spoznala som viaceré národnosti a rozšírila si obzory o svete. Paradoxom je, že v Zaragoze som nemala španielsku kamarátku. Ale Slovenky áno, ďakujem baby: Mirka, Paťa, Táňa a ďalšie (vy viete).

3. Ďakujem ti vesmír za všetky pracovné príležitosti. Na začiatku vôbec nebolo ľahké prijať fakt, že tu nebudem mať také pracovné možnosti (redaktorka, PR manažérka, online marketérka), na aké som bola zvyknutá. Veľmi som bojovala za to, aby som mohla robiť pre nejakú slovenskú firmu na diaľku a nestratila kontakt so Slovenskom. Áno, pracovala som aj ako copywriterka necelý rok, ale ohodnotená za prácu ako študentka. Bola som nútená brať všetky drobné práce, ktoré sa mi ponúkali v Španielsku, aj zo Slovenska. Ďakujem Erik, že som mohla tvoju firmu zastupovať na stretnutí v Madride, Anka, aj tebe, že som ti mohla dať pár hodín španielčiny.

Ďakujem za vynikajúceho zamestnávateľa (Laura a Luis), s ktorými som mala kamarátsky vzťah a venovala sa viac ako 2 roky výchove ich malej Španielky ako babysitterka a malú učila rozprávať anglicky. Ďakujem aj za príležitosť viesť tanečné hodiny pre deti v dvoch dedinách pri Zaragoze (Cuarte, Cadrete), ako aj v meste, vďaka ktorým som si overila, že hodinu viem viesť aj v španielskom jazyku a že okrem pôvodných latinsko-amerických tancov, odučím aj hodinu moderných tancov.

4. Ďakujem ti Španielsko, že sa naše dovolenky zúžili na výlety na Pyrenejskom polostrove a vďaka mojej potrebe objavovať krajinu a písať o nej na blogu Life is a Journey, mi Víctor vždy vyšiel v ústrety, aj keď ho lákali iné krajiny. Tak nejako som prirodzene mala potrebu spoznávať svoje okolie, ktoré som na Slovensko trochu zanedbávala. Ešte s tanečnou skupinou Tropical a eXotica mám síce Slovensko precestované po cestách a diaľniciach, či hoteloch, ale na spoznávanie okolia, nikdy nebolo toľko času na druhý deň po vystúpeniach. Preto som sa v mojom novom domove snažila riadiť týmto heslom: Spoznávaj svoje okolie očami cudzinca.

5. Ďakujem ti Zaragoza, za každého jedného turistu, ktorého som mohla sprevádzať ako turistická sprievodkyňa (mám aj oficiálny certifikát z Ekonomickej univerzity v Bratislave). Som rada, že som spoznávala bohatú históriu mesta, ktoré v 1. storočí p. n. l. založil rímsky vládca Cézar Augustus a svoje poznatky mohla odovzdávať ďalej. Tak veľmi som túžila, aby sa Zaragoza, ktorá leží v „Bermudskom trojuholníku“ medzi Barcelonou a Madridom, zviditeľnila a začali sem prúdiť moji rodní obyvatelia. Ďakujem za každého jedného Slováka a Čecha, ktorí ma vďaka ich zvedavým otázkam posúvali vpred a mňa táto „práca“ nesmierne napĺňala.

Ďakujem aj za začatú spoluprácu so spoločnosťou Pelikan, ktorá sa však kvôli situácii s vypuknutím koronavírusu vo svete, nemohla rozvinúť. Verím však, že keď sa cestovný ruch jedného dňa opätovne rozbehne, do Zaragozy budem chodiť z času na čas sprevádzať turistov. Ryanair mal už v marci 2020 začať s prevádzkovaním letov Viedeň – Zaragoza. Má ich aj vo svojom letovom poriadku, tak lety hádam jedného dňa obnoví a ja s vami nasadnem na lietadlo do mesta, v ktorej mám stále polku mojej rodiny.

6. Som ti vďačná celé Španielsko, že som vďaka blogu Life is a Journey spoznala úžasných a kreatívnych Slovákov a Čechov. Spoznali sme sa „romanticky“ na sociálnych sieťach Facebook a Instagram a vďaka nim som mala pocit, že mám ďalších kamarátov. Ďakujem ti Alexandra Maridčanka za naše kamarátske siahodlhé rozhovory a že sme sa vďaka podobným aktivitám mohli navzájom pracovne posúvať a motivovať. Ďakujem za všetkých, s ktorými som spolupracovala, či už na článku, podcaste, alebo sme si len tak napísali.

7. Ďakujem ti Španielsko, za všetky bohaté skúsenosti, ktoré som počas 3 rokov života v Zaragoze nadobudla. Ďakujem ti za to, že môžem povedať, že viem, ako to vo svete chodí. Viem porovnať dva rozdielne systémy. Ten slovenský, aj španielsky. Zdravotníctvo, školstvo, pracovné príležitosti, kultúra, vzťahy, mentalita národa, a mnoho ďalšieho. Túto skúsenosť by som odporučila každému, aby si potom dokázal ceniť, čo má doma.

8. Ďakujem, že som vďaka hodinám strávených sama so sebou, spoznala lepšie svoju osobnosť. Hlavne zo začiatku som zo sveta, kde som neustále bola obklopená ľuďmi (či už v práci alebo na tanečných hodinách, s rodinou a kamarátmi), bola vystavená úplne inej situácii. Začala som život na novom mieste a vytvárala si tu väzby s okolitým svetom. Miestami som bola pocit, že chcem nemožné. Mať všetko stabilné a vybudované tak, ako keď som odchádzala zo Slovenska. Na novom mieste to však nejde. Hľadala som sa a túžila som byť prijatá do spoločnosti. Stále som však mala nálepku cudzinec, ktorej som sa nedokázala zbaviť.

Koronavírus zamiešal karty

Možno sa pýtate, aký bol pravý dôvod odchodu zo Španielska. Prišiel marec 2020 a s ním aj vypuknutie koronavírusu. V Zaragoze som mala 3 zamestnávateľov. Robila som babysitting a pre 2 agentúry učila tanečné hodiny pre deti. Všetci mi zo dňa na deň ukončili pracovné zmluvy a ja som sa počas tohto obdobia nelenila. Konečne som sa mohla naplno venovať môjmu blogu Life is a Journey, rozposielaniu newslettrov, napísaniu e-booku (ak sa prihlásite na odber newslettra), nahrávaniu epizód podcastu Life is a Journey a tvoreniu článkov, či vylepšovaniu webstránky.

Španielska vláda mi prisľúbila sociálne dávky, ktoré som bohužiaľ doteraz nevidela. Taktiež som nevidela zmysel pretĺkať sa život študentskými prácami. Blog do toho nepočítam, ten bol a stále je mojim milujúcim hobby, ale bohužiaľ ním nezarábam. V tomto období som sa začala strachovať o to, kedy sa dostanem domov, kedy uvidím mojich rodičov a celú rodinu. Chýbali mi kamaráti, tanec, život v Bratislave a práca, v ktorej by si vážili moje schopnosti a primerane ich aj odmeňovali. Ako sa hovorí, keď niečo má byť, tak to ide ľahko, keď niekam nemáš smerovať, ide to ťažko. A tak, ako bolo pre mňa Španielsko neustály boj, zrazu sa predo mnou otvorila cesta návratu na Slovensko.

Love it, change it or leave it. Zamiluj si to, zmeň to, alebo od toho odíď. Po zdravotných problémov, ktoré u mňa vypukli v karanténe, kedy sme boli doma zatvorení bez balkóna a možnosti vyjsť z domu, som vedela, že musím konať. Odoslala som si pár životopisov na Slovensko a dostala som pozvanie na pohovor cez Skype. Pôvodne som sa hlásila na prácu komunitného manažéra, ale situácia sa nakoniec vyvinula tak, že mi bolo ponúknuté miesto vedúcej inkubátora STU (InQb). Ďakujem ti veľmi pekne Maťa za túto príležitosť a Eliška, tebe taktiež samozrejme. Vnútorne som bola rozhodnutá. Mením život. Odchádzam, ale neopúšťam blog. Naďalej budem tvoriť články o Španielsku (mám veľa predpripraveného materiálu a inšpirácií) a postupne pridávať aj o rodnom Slovensku a možno aj svete (ak sa bude dať cestovať).

Zo Španielska na Slovensko

Španielsko bola pre mňa výzva vo veľa veciach. Častokrát som prekonávala samu seba a často vyvíjala na seba tlak. Pracovala na blogu vo svojom voľnom čase a málo oddychovala. To sa v karanténe podpísalo na mojom zdraví a preto som pri návrate na Slovensko, do rodnej Bratislavy zvolila voľnejší režim. Mám inšpiratívnu prácu, ktorá má napĺňa a živí. Mám vynikajúce kolegyne (pozdravujem aj Ivku) a som v blízkosti svojej rodiny a kamarátov. Blogu, podcastu a sociálnym sieťam sa aspoň zo začiatku budem venovať pomenej. Verím, že to pochopíte a keď prídete „na návštevu“ na blog Life is a Journey, prekvapím vás nejakou novinkou alebo vás inšpirujem.

Španielsko som nedobyla, ale verím tomu, že som v Zaragoze zanechala svoju „stopu“. Teraz je čas na spravenie „diery do sveta“ v Bratislave.