Nikdy som sa necítila byť hrdou Slovenkou, ako tu v Španielsku. To, ako sa tu cítim som si sem tam zapisovala do denníka a pár úryvkov vám dávam k nahliadnutiu. Za rok 2018 som zažila toľko nových vecí, že by sa to možno zmestilo aj do knihy. Zmena je o to väčšia, čím je človek starší, tým viac veci prežíva. Opúšťa svoje dlho zapustené korene a premiestňuje ich do nového prostredia. Nepoznaného, neprebádaného, nového a niekedy veľmi odlišného.
Obsah článku
Január, 2018
Nikto neobjavuje svoje mesto tak detailne, ako cudzinec, ktorý zavíta do nového mesta žiť. Objaví dokonca zákutia, o ktorých nevedeli ani niektorí domáci. Paradoxne zatiaľ spoznávam viac cudziu krajinu, Španielsko, v ktorej som sa na nejaký ten čas usadila, ako svoju rodnú vlasť.
Február, 2018
Čas a život v Španielsku mi plynie akosi rýchlejšie. Veci, ktoré doma zažijem za dva roky, v novej krajine ich mám zhustené do dvoch mesiacov. Môj „problém“ je ten, že by som chcela, aby veci fungovali, ako som ich mala rozbehnuté na Slovensku. Na stereotyp, na ktorý som sa „sťažovala“ na Slovensku, mi tu v Španielsku odrazu začína chýbať. Chýbať až tak, že ma niekedy dojme k slzám.
Marec, 2018
Nikdy som sa nezamýšľala nad tým, ako sa chováme k cudzincom vo svojom rodnom meste, až pokiaľ som sa nestala cudzinkou v inom meste. Myslím, že toto slovíčko „cudzinec“ nesie právom príponu „cudzí“. Bývam v piatom najväčšom meste Španielska a predsa mám pocit, že domáci sú síce na prvý pohľad milí, láskaví a nápomocní, ale na druhý pohľad neprístupní (kamarátia sa iba s ľuďmi zo svojho mesta), nekamarátski (majú iba svoj okruh kamarátov, ktorých poznajú už zo škôlky) a neempatickí (v kruhu kamarátov sa nebudeme kvôli tebe rozprávať anglicky, veď niečo vieš po španielsky, tak sa zapájaj). Jedinými mojimi kamarátmi sú cudzinci.
Apríl, 2018
Nie všetky dni sú ružové, ak človek žije ďaleko od svojho domova, rodiny a kamarátov. Možno až niekedy priveľa očakáva, že mu nová krajina „otvorí“ všetky svoje dvere dokorán. Bohužiaľ, tak to nie je. Ani v mojom prípade. Zato si nesmierne vážim také maličkosti, keď sa ma pri nákupoch pýtajú odkiaľ som, čo tu robím a pochvália, ako krásne rozprávam po španielsky (ja si to však nemyslím, ale s radosťou si vypočujem pochvalu). Ľudia v obchodoch v Zaragoze sú veľmi milí, zdvorilí a pred záverečnou vás obslúžia bez divného pohľadu, že už zatvárajú.
Dnes som napríklad dostala od predavačky zdarma koláčik vyzerajúci ako slovenský pagáč. A to iba za to, že som utrúsila poznámku, že ho nepoznám a nikdy som ho ešte neochutnala. Toto malé čudo sa volá „hojaldre“ a je to koláč z lístkového cesta posypaný cukrom.
Máj, 2018
Odkedy žijem v Španielsku, moja produktivita práce sa zvýšila. Nechválim sa, ale jednoducho je to tým, že som si sem nepriniesla celé svoje Slovensko. Keď žijeme bežný život: práca, možno druhá práca, povinnosti doma, nákupy, varenie, koníčky, stretnutie s kamarátmi, rodinné oslavy, kultúra, športové aktivity, atď., stále sme zaplavení povinnosťami. Aktivity, ktoré nestihneme spraviť v deň, kedy sme si ich naplánovali, odkladáme na druhý deň a tak sa to s nami vlečie zo dňa na deň.
Keď sa odsťahujete do novej krajiny, je pravdepodobné, že si nepresťahujete všetko. Odnesiete si so sebou iba nevyhnutné veci. Oblečenie, topánky, počítač a knihy. Keď prídete do cudziny a rozmýšľate, čo by ste robili vo voľnom čase, tak sa obmedzíte iba na veci, ktoré máte so sebou a nič iné vás nerozptyľuje a nečaká. A tak sa stalo aj mne, že som si konečne po rokoch upratala všetky fotografie v počítači, pustila sa do čítania knihy Dumasov klub a začala sa učiť španielčinu. Začala som robiť veci, na ktoré som nemala na Slovensku čas.
Jún, 2018
Denná pracovná doba v Španielsku je rozdelená na dve časti, skoro ako za čias, keď som ako dieťa chodila s rodičmi na dovolenku do Chorvátska a našou „pracovnom náplňou“ bolo leňošenie a hranie na pláži doobeda, poobede a medzi tým si odskočiť na obed do apartmánu. Nuž, až na to, že v Španielsku to nie je dovolenka, ale práca. A tak s hrdosťou hlasujem, že som za slovenský systém práce „odmakať si“ a mať svoj voľný čas.
V Španielsku sa voľný čas akosi stráca v obedňajšej prestávke, cca od 12:30 do 15:00 hod. Pracovný deň je tu na niektorých pracovných pozíciách rozdelený na dve časti, tzv. jornada partida. Čo znamená, že na obedňajšiu prestávku si môžete odskočiť domov. Ak samozrejme bývate blízko a ak ste to s obedom veľmi neprehnali, tak stihnete aj posilňovňu. Ak máte deti, tak máte dve možnosti. Nechať ich počas obedňajšej prestávky v škole, alebo ich vyzdvihnúť, aby sa naobedovali doma a opäť ich odprevadiť na 2 hodiny výučby do školy.
Júl, 2018
Zamýšľam sa nad tým, aké sú vtipné tieto španielske výťahové rozhovory v štýle dozvedieť sa o mne čo najviac. Veď Španieli sú zhovorčiví na každom kroku, tak aj vo výťahu. Si tu nová? Študuješ? Prišla si sem na Erasmus? Ak by som sa mala za 30 sekúnd odprezentovať v štýle „elevator pitch“, tak by som na vysvetlenie potrebovala viac ako pol minúty. A tak iba kývam hlavou: áno, študujem španielčinu a španielsky národ.
August, 2018
Keď človek žije v Španielsku, musí niekedy zabudnúť na svoje slovenské zvyky, ako napríklad pri pozdravení alebo otázke „Ako sa máš?“. Na Slovensku sme zvyknutí pozdraviť kamaráta alebo známeho na ulici pozdravom „Ahoj“. Je už na nás, či sa pri ňom zastavíme na kus reči. V Španielsku pozdrav závisí od toho, či sa s dotyčnou osobou chceme rozprávať alebo nie.
Ak sa s niekým nechcem pustiť do reči, pozdravím ho „Hasta luego!“ alebo „Adios“ – Dovidenia a idem ďalej. Ak sa s ním chcem rozprávať dlhšie, pozdravím ho „Hola! Qué tal?“ a pustím sa do reči. Často však otázka „Ako sa máš?“ nie je vyslovená so záujmom dozvedieť sa o mne niečo nové a ako sa mi darí. U Španielov je to bohužiaľ iba španielska fráza, na ktorú sa odpovedá slovíčkom dobre „bien“. Ale načo sa to pýtajú, keď im nezáleží na odpovedi, ani ako sa v skutočnosti mám?
September, 2018
Dnes trochu filozofická otázka. Keď nedostávaš peniaze za svoju prácu, znamená to, že nepracuješ? Keď za svoju prácu dostávaš zaplatené ako študent, znamená to, že brigáduješ? Tak potom som v Španielsku asi na brigáde.
Október, 2018
Aké by to bolo, keby sa nám diali veci podľa toho, ako si my myslíme, že by to bolo pre nás najlepšie? Stáva sa to asi všetkým. Myslíte na to, že vám niečo musí vyjsť, ale nevyjde a ste sklamaní. Ešte nechápete, že to, čo ste chceli sa nemohlo stať, pretože sa to stane v iný vhodný čas, iným spôsobom, alebo sa to jednoducho nestane.
November, 2018
Trvalo mi to dlho, ale jedno som pochopila. Ak chcem žiť v novej krajine, musím prijať nové veci, pravidlá, fungovanie, nemôžem donekonečna myslieť na to, ako všetko fungovalo na Slovensku, ale musím žiť v prítomnosti a prijať nový systém. Aj keď možno niekedy menej logický. Nemôžem myslieť na to, ako mi chýba zájsť do lesa pri dome, zabehať si okolo jazera alebo ísť na zaujímavú prednášku do mesta. V Španielsku tieto veci nemám, ale zas zažívam niečo iné, neprebádané…Life is a Journey.
